Na úrade vlády.
Chodili okolo nej a šuškali si - čo tu táto vlastne robí ?
Akú má pracovnú náplň ?
Spĺňa kvalifikačné predpoklady ?
Aký je výstup jej radcovania ? Dokument, itinerár, projekt ?
Aká je jej platové zaradenie ?
Má bezpečnostnú previerku ?
„ Na vláde “.
Viaceré otázky by boli zrejme identické s tými v predchádzajúcom odstavci.
Ale čo napríklad naše ministerky ?
Nevadila im ako ženám, matkám, manželkám a najmä predstaviteľkám tohto (podivuhodného) štátu ?
Diplomatov.
Za všetkých hádam len o veľvyslancovi P. W.
Na záberoch z Pražského hradu, pri príležitosti osláv vzniku ČSR sa podujal ( trošku dobrovoľne ? ) sedieť medzi radkyňou a Ficom a budiť zdanie, že všetko je podľa protokolu a kostolného poriadku.
Občanov.
Mnohí obdivujú a najmä závidia jedincom, ktorí sú úspešní, majú moc, peniaze, sú tak trochu kresťania a aj trochu ateisti a podľa okolností aj komunisti, potom oportunisti a populisti a keď treba, akýkoľvek „ isti “, na počkanie.
Média.
Hryzkali, ale len jemnulinko, až do ... .
Príbuzných, tí sú však vraj aj pre mafiu nedotknuteľní (?).
PS 1
V civilizovanom právnom štáte by toto nedala ani minútu !
PS 2
Vyhýbam sa modernému slangu.
Snažím sa nedávať, radšej poviem a píšem, že urobil to, zvládol to, dosiahol to, presadil to.
A na staré kolená sa už vôbec nemienim preorientovať napríklad na „ napadlo mi “, keď doteraz, desiatky rokov, vždy „ ma napadlo “.
Dúfam, že keď som písal „ naposledy “, niekto to aj čítal a dnes sa opäť nechystám písať
„ ostatnýkrát “.
Občasná výnimka potvrdzuje pravidlo.
