Máme tu Jeseň. Ak sa človek poobzerá okolo seba, tak zaiste si nemôže nevšimnúť krásu farebnej prírody, ktorú pre nás pripravila matka príroda. Také niečo nádherné si priam žiada dlhú prechádzku z milovanou partnerkou či partnerom. Ak sa okolo seba poobzerá obyvateľ Prešova, tak si zaiste namiesto prírody všimne len to, že v poslednom čase nám tu ubúdajú stromy a namiesto nich nám tu ako huby po daždi pribúdajú veľké budovy.
Uvidí samé veľké obchodné centrá, hypermarkety a obchody. Nebudem ich menovať, aby som nerobil nikomu reklamu. A ešte som sa dozvedel, že to nieje všetko. Za nejakú dobu nám tu majú vyrásť ďalšie obchodné domy a obchodné centrá, takže ak som to dobre vyčítal z webového portálu mesta Prešov, tak ich tu bude celkovo 15 druhov . Čo je na mesto z takmer 92 tisíc obyvateľmi trochu priveľa. Nemyslíte? Kam má isť Prešovčan na prechádzku, keď sa mu s pod nôh stráca zeleň a nahrádza ju len „studený betón“.
Pamätám sa, ako ma mamička voľakedy brávala z bratmi do mestského parku na Čiernom moste. Kočiar z najmladším bratom sa prebáral do štrkovitého povrchu chodníka a v diaľke sme počuli detský krik a pišťanie hojdačiek. Krása prírody a neopísateľná aróma stromov na nás číhala z každej strany. Popadané lístie na zemi vo mne vzbudzovala dojem ako keby som chodil po chlpatom koberci, ktorí pri chôdzi šumí pod nohami. V strede parku bolo detské ihrisko a po krajoch drevené lavičky ukryté v tieni, z perfektným výhľadom pre rodičov na svoje ratolesti.
Ako je to dnes? Dnes si mamička z deti vyjde akurát tak do obchodného centra, kde ich naláduje nezdravými hamburgermi, Kolou a mastnými hranolčekmi...
