Čo sa deje z naším svetom? Všetko ide hore, Chlieb stojí čo raz viac a človek už pomaly ani nemá čo dať na neho? Ale prečo? Som lenivý flákač, ktorí len sedí doma a čaká že mu všetko spadne z neba? Tak to určite nie. Môžeme si za to samy? Ja sa živím poctivou prácou. Každý deň chodím do práce na čas, pracujem kvalitne, rýchlo a keď treba, tak prídem aj cez víkend alebo na nadčas. Čo z toho mám? Ja nechodím do práce pre dobrý pocit, alebo aby som sa doma nenudil? Nechodím tam ani pre to, aby som videl drahého pána riaditeľa vyvážať sa na jeho luxusnom vozidle. (nie žeby si ho nezaslúžil) Do práce chodím pre to, aby som si dokázal zabezpečiť „štandard“ po ktorom túži asi každý. Chcel by som si kúpiť krásni domček upraviť si ho podľa mojich predstáv. Po nejakej dobe by som v tom domčeku chcel počuť dupot detských nožičiek, ktoré by mi dala moja milovaná polovička. Teraz sa isto pýtate „Kde je problém?“ Problém je v tom, že na východnom slovensku je toľko pracovných príležitostí a také lákavé platy, že splniť si tento sen je také jednoduché, ako naučiť koňa zahrať na klavíry Beethovenovu „Ódu na radosť“
Pomyslíte si „OK, tak tak choď do zahraničia“ To nie je zlý nápad, ale kde? V Čechách zarobí človek len o pár chechtákou viac ako doma a trepať sa niekam do Anglicka? Práca bez znalosti jazyka je len na jednu sezónu. A aj zo znalosťou to bude trvať aký ten čas. Takže, čo mi ostáva? Čo máme mi obyčajný ľudia robiť aby sme sa mali tak, ako sa majú Nemci, Rakúšania alebo iné národnosti v iných štátoch? Na tieto otázky mi asi nikto uspokojivo neodpovie...
