Ekonomická dynamika a rozvinutá hospodárska úroveň predstavujú dôležitý predpoklad na udržanie hegemónneho postavenia. Podiel hrubého domáceho produktu (HDP) Spojených štátov na svetovom HDP predstavoval v roku 2010 26,30 %, Číny 7,43 %, Japonska 8,74 %. Jedine 27 štátov Európskej únie malo vyšší podiel HDP, a to 28,30 %. Celkovo HDP v absolútnych hodnotách predstavovalo okolo 14 biliónov amerických dolárov. Spojené štáty dosahujú v HDP na obyvateľa najvyššie hodnoty oproti porovnávaným štátom, v roku 2010 to bolo 42 372 dolárov v stálych cenách roku 2005.[1] Prognózy predpovedajúce dynamický rast Číny a Indie a údaje ukazujúce, že čínska ekonomika predbehne americkú niekedy okolo rokov 2025 - 2030, vyvolávajú dojem oslabovania amerického hospodárstva, avšak americké úrovne HDP na obyvateľa budú dlhodobo nedosiahnuteľné pre Čínu, Indiu a Európsku úniu. Ďalej je vhodné poukázať na fakt, že americký dolár je stále svetovou rezervnou menou a veľké množstvo najúspešnejších firiem má sídlo v Spojených štátoch alebo má americké spoluvlastníctvo. Tento mix všeobecnej ekonomickej sily naďalej patrí medzi silné stránky Spojených štátov.
Ekonomický úspech samozrejme závisí aj od technologickej a vzdelanostnej úrovne a schopnosti implementovať inovácie do hospodárstva. Tieto oblasti sú silno podporované kvalitným podnikateľským prostredím a vysokou úrovňou amerického vysokoškolského vzdelávania. Ako ďalej uvádza Brzezinski, „podľa Svetového ekonomického fóra sú Spojené štáty na štvrtej priečke v rámci hodnotenia konkurencieschopnosti štátov a podľa spoločnosti Boston Consulting Group patria medzi najinovatívnejšie ekonomiky na svete, nachádzajúc sa v rankingu nad každou veľkou ekonomikou sveta s výnimkou Južnej Kórey."[2] Vysoká úroveň vysokoškolského vzdelávania produkuje nielen prostriedky zabezpečujúce ekonomické a vojenské prvenstvo, ale prispieva aj k vývoju produktov a nových priemyselných sektorov budúcnosti. Taktiež prispieva k domácemu akumulovaniu ľudského kapitálu, ktorého výsledkom sú jedni z najlepších vedcov či podnikateľov na svete. Brzezinski vo svojej skoršej publikácii Veľká šachovnica ešte dodáva, že „Amerika je lídrom vo využívaní výdobytkov modernej technológie na vojenské účely, čo vytvára technologicky najvyspelejšiu armádu na svete."[3]
Rozlohou sú Spojené štáty po Rusku a Kanade tretím najväčším štátom na svete, ako aj tretím najľudnatejším po Číne a Indii. Spojené štáty si skoro vo všetkých demografických indikátoroch vedú relatívne lepšie ako jeho potencionálni konkurenti, ktorými sú Čína, Japonsko, Európska únia a Ruská federácia. Rast počtu obyvateľstva vykazuje stabilný trend z dnešných viac ako 313 miliónov obyvateľov na niečo vyše 403 miliónov v roku 2050 oproti slabému až zápornému rastu v Japonsku, Európskej únii alebo v Ruskej federácii. Podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov je menší ako v Japonsku a Európskej únii a rastie pomalšie ako v ostatných porovnávaných štátoch. Ďalší faktor, ktorý potvrdzuje ekonomickú atraktivitu Spojených štátov, stabilné tempo rastu obyvateľstva a pomalší rast starnutia populácie, je aj najvyšší počet prichádzajúcich imigrantov spomedzi týchto piatich štátov (3,62 imigrantov na 1 000 obyvateľov).[4]
Na základe týchto informácií je možné zhrnúť, že Spojené štáty stále dominujú v kľúčových oblastiach svetovej politiky. Majú najlepšie vybavené ozbrojené sily na svete, sú jediným lídrom globálneho ekonomického rastu, hlavným zdrojom vedecko-technických inovácií, americká kultúra je celosvetovo rozšírená. Avšak hegemónne postavenie akéhokoľvek štátu či impéria netrvá večne. V súčasnosti prichádzajú aj iné protichodné názory na postavenie Spojených štátov v medzinárodných vzťahoch. Ako uvádza Švihlíková, „o Spojených štátoch sa hovorí aj ako odchádzajúcej superveľmoci. Pokiaľ vezmeme tri hlavné piliere americkej moci: ekonomický, vojenský a kultúrny, len vo vojenskom je prevaha Spojených štátov stále drvivá. Vojensky sú stále najsilnejšie, ale ich kultúrny a ekonomický vplyv slabne."[5]
Ak však dôjde k rapídnemu oslabeniu mocenskej pozície Spojených štátov, bude Čína pripravená prebrať úlohu hegemóna 21. storočia?
To be continued zajtra...
[1] Brezinski, Z.: Strategic Vision. 2012. s. 55-57
[2] Brezinski, Z.: Strategic Vision. 2012. s. 59
[3] Brezinski, Z.: The Grand Chessboard. 1997. s. 23
[4] The World Factbook [cit. 14-12-2012]. Dostupné na internete: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/> a Brezinski, Z.: Strategic Vision. 2012. s. 61
[5] Švihlíková, I.: Globalizace a krize. 2010. s. 193
