K jednej veci by som sa avšak rád vyjadril. Nedávno som čítal, že v posledných rokoch v Európe žiadna politika šetrenia - austerity - neprebehla a podľa Eurostatu je pomer výdavkov k HDP vyšší ako v roku 2007.
"Od Merkelovej sa ale očakáva vstup do veľkej koalície so svojim tradičným oponentom SPD, ktorý už avizoval, že očakáva zníženie nemeckého tlaku na šetrenie v Európe - šetrenie, ktoré sa ani nezačalo. Podľa Eurostatu mali totiž v minulom roku všetky krajiny eurozóny vyššie verejné výdavky k HDP ako v roku 2007. Politici tak občas zaspievajú povinnú pesničku o šetriacich opatreniach a od Nemecka budú na oplátku očakávať ďalšie sanovanie dlhu zadlžených európskych krajín." - Hospodárske noviny.
Tu by som chcel upriamiť pozornosť na niekoľko základných vecí, týkajúcich sa vzťahu dlh/HDP a podrobiť uvedené tvrdenie hlbšej analýze. Slovné spojenie verejné výdavky k HDP v článku pravdepodobne znamená pomer dlhu k HDP, teda nie absolútne hodnoty v EUR. Autor to celkom dobre zakamufloval, pretože daný výraz je veľmi zmätočný. Dúfam, že autor článku myslel relatívne hodnoty, pretože ak nie, môžte prestať čítať a tým pádom niet sa o čom baviť. Predpokladajme preto, že ide teda o spomínaný pomer dlh/HDP. Nesnažím sa vyvrátiť autorove tvrdenie (možno ho nakoniec aj tak vyvrátim), nakoniec európske vlády mohli míňať aj absolútne viac (čo si ani ja ani Eurostat nemyslíme), avšak na základe jedného údaju vyvodzovať takéto závery je nepresné a neprofesionálne (pri dôkladnejšej analýze aj mylné).
Späť k téme. Ja som na prednáškach z ekonómie dával pozor a zapamätal som si jednu či dve veci z makroekonómie týkajúce sa uvedeného vzťahu - dlh/HDP.
Na úvod:
1. Klasický vzorec pre výpočet HDP, ktorý vám veľkými písmenami premietnu v PPT prezentácii na prednáške je: HDP = C + I + G + NX. Kde C je spotreba, I sú investície, G sú vládne výdavky a NX (čistý export) = export - import. Keďže sú vládne výdavky súčasťou tohto jednoduchého vzorca, tak prirodzene ich zmena bude mať vplyv na hodnotu HDP.
2. Ďalej som si zapamätal taký výmysel ako "fiškálny multiplikátor". Taký fiškálny multiplikátor vládnych výdavkoch vám vlastne povie, ako sa zmení HDP ak zvýšite/znížite vládne výdavky. Ak je hodnota multiplikátora väčšia ako 1 tak napr. zníženie vládnych výdavkov o 1% zmenší HDP o viac ako 1%. Ak zvýšite vládne výdavky o 1% tak sa HDP zvýši o viac ako 1% (samozrejme za podmienky ceteris paribus). Analogicky ak je hodnota multiplikátora menšia ako 1 tak zmena HDP bude menšie ako zmena veľkosti vládnych výdavkov. Fiškálne multiplikátory avšak nie sú statické veličiny. Na základe empirického skúmania sa dospelo k záverom, že počas období s ekonomickým rastom multiplikátor dosahuje menšie hodnoty (často menej ako 1) a počas recesií a kríz je jeho hodnota vyššia (dosahuje hodnoty väčšie ako 1)
Z tohto skúmaného vzťahu je následne jednoduché vyvodiť všeobecnú politiku manipulovania s vládnymi výdavkami. Veľmi zjednodušene (v štýle Paula Krugmana) - v období "boomu" sa oplatí výdavky osekať, pretože ich dopad na rast HDP je obmedzený. V období recesie je naopak vhodné výdavky zvýšiť a vrátiť ekonomiku späť na trať, pretože sa to oplatí. Dáte 1 jablko a po určitom čase sa vám vráti 1,5 jablka. Táto jablková analýza je kľúčová pre moju argumentáciu. V roku 2012 a 2013 sa v publikáciách od IMF a jej ekonóma O. Blancharda - World Economic Outlook 2012 a Growth Forecast Errors and Fiscal Multipliers - revidovali hodnoty multiplikátora. Zistilo sa, že v roku 2007 boli predpovedané veľmi nízke hodnoty. Na začiatku krízy a počas jej trvania (teda stále) multiplikátor dosahoval/dosahuje hodnoty až 0,9 - 1,7. Saxo Bank pre Španielsko dokonca uvádza hodnotu rovnajúcu sa 2. To znamená, že politika šetrenia (ku ktorej jasne dochádza) mala veľmi silný negatívny vplyv na rast HDP a zhoršujúcu sa ekonomickú a sociálnu situáciu v Európe. Znižovanie vládnych výdavkov vyvolalo silnejší prepad rastu HDP ako samotné zníženie výdavkov.
V Európe sa naozaj šertrí !
Prečo vlastne autor článku nemá úplnú pravdu ? Od roku 2009 (stále sme teda v krízovom období), vo väčšine európskych štátov a celkovo v priemere EÚ klesá štátny/verejný deficit relatívne k HDP a aj v absolútnych hodnotách (Eurostat). Inak ako šetrenie to neviem nazvať ! Ale ako to, že má autor článku nakoniec pravdu v tom, že pomer celkového dlhu k HDP je väčší ako v roku 2007 ? Z jednoduchého dôvodu. Berúc do úvahy vedomosti o fiškálnom multiplikátore a to, že pomer dlhu k HDP - dlh/HDP - je zlomok, nás privedie k jasnému záveru.
a) Ak je zmena HDP väčšia ako zmena výdavkov, teda pokles rastu HDP je väčší ako pokles deficitu, tak potom pomer celkového dlhu k HDP v čase rastie.
b) Ak menovateľ HDP rastie pomaly, tak pomer dlhu k HDP rastie. Od roku 2008 rast HDP európskych ekonomík je naozaj veľmi nízky (stále sme v kríze). Ďalej ak čitateľ rastie rýchlejšie ako menovateľ, tak podiel dlhu k HDP tiež rastie. Teda ročné deficity rástli rýchlejšie ako ročný rast HDP, čo je tiež pravda (Eurostat).
Úlohu tu teda hrajú aj recesie a krízy, počas ktorých rastú vládne výdavky prostredníctvom napr. automatických stabilizátorov, ktoré nejde len tak z ničoho nič náhle znížiť. Do roku 2013 tento trend stále pokračuje (asi aj bude), a preto sú pomery dlh/HDP väčšie ako v roku 2007. Nie preto, že by európske štáty naozaj nešetrili. Šetrili relatívne aj absolútne v miliardách EUR, avšak s vážnym dopadom na domáce ekonomiky, v ktorých paradoxne rástol deficit rýchlejšie ako rástlo HDP.
Záver
Na začiatku krízy teda môžme pripísať nárast v pomere dlh/HDP prudkým nárastom deficitu z dôvodu náhleho prepadu v raste HDP a prudkého zvýšenia vládnych výdavkov (ako som spomínal napr. vďaka výdavkom cez automatické stabilizátory ako sú poistenie v nezamestnanosti a pod.) a neskôr je možné pripísať nárast pomeru dlh/HDP aj efektu fiškálneho multiplikátora, kde znižovanie deficitu/dlhu vyvoláva silnejší prepad rastu HDP.
Poznámka
Samozrejme na hodnoty štátneho dlhu a HDP má vplyv aj mnoho iných faktorov, táto diskusia sa nemôže týkať len týchto dvoch tém, ale cieľom tohto článku bolo poukázať hlavne na vzťahy medzi verejným/štátnym dlhom a rastom HDP cez makroekonomickú teóriu. Preto uvažujem aj za podmienky ceteris paribus.
Poznámka 2
Výhrady týkajúce sa štandardného spôsobu výpočtu HDP a "makroekonomickej teórie" sú opodstatnené, pretože si myslím, že je viac než nutné revidovať alebo úplne vypustiť formulku C+I+G+NX a od základov zmeniť ekonomickú teóriu a jej modely.
Poznámka 3
Ohľadom riešenia hospodárskej krízy v EÚ čiastočne súhlasím so Steenom Jakobsenom, avšak hlavne v tomto bode "V súčasnosti je najdôležitejšie sústrediť sa na malé a stredné podnikanie. To je jediná možnosť, ako naštartovať inovácie, zamestnanosť a rast, práve tieto firmy totiž zabezpečujú 85% pracovných miest." Podľa môjho názoru makroekonomický prístup k hospodárskym záležitostiam nemusí byť vôbec v protiklade s týmto mikroekonomickým. Dôkladnou makro analýzou na začiatku sa dá pokračovať hlbšie a hlbšie až na mikro úroveň.
ZDROJE
http://www.slate.com/blogs/moneybox/2012/10/09/fiscal_multiplier_imf_s_blanchard_says_it_s_higher_than_we_thought_.html
World Economic Outlook 2012
http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/pdf/text.pdf
Growth Frorecast Errors and Fiscal Multipliers
http://www.imf.org/external/pubs/ft/wp/2013/wp1301.pdf
Hospodárske noviny
http://finweb.hnonline.sk/karavana-ide-dalej-583889 -
Saxo bank
http://www.tradingfloor.com/posts/spains-pains-increase-chance-of-2012-rescue-to-more-than-50-1222117227
Eurostat
Podobnej téme som sa venoval aj v staršom článku na blogu -
http://vladimirpeciar.blog.sme.sk/c/326579/Austerity-for-real.html
