reklama

Ako to bolo vlastne s Afganistanom ?

Pred pár týždňami som očami prebehol pár novinových článkov, diskusií a televíznych relácii týkajúcich sa legitimity americkej intervencie v Afganistane. Názory boli rôzne, no ja sa pokúsim o argumentáciu, ktorá potvrdí, že intervencia bola "viac-menej" protiprávna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Na začiatok trocha právnej teórie

Síce je táto téma úzko spojená s problematikou terorizmu, nebudem sa mu bližšie venovať, pretože by to zbytočne predĺžilo článok a odbočil by na inú tému. Začneme s dvoma základnými pojmami v medzinárodnom práve - subjekt a právna zodpovednosť. Hlavným subjektom medzinárodného práva sú suverénne zvrchované štáty. Štáty teda majú právnu subjektivitu v oblasti medzinárodného práva a sú nositeľmi určitých práv a povinností. Uzatvárajú medzinárodné zmluvy, kde si tieto práva a povinnosti dobrovoľne upravujú. "Vedľajšími" subjektmi, ktoré za určitých okolností majú právnu subjektivitu sú - medzinárodná medzivládna organizácia, národ a povstalci. Bližšiu pozornosť budeme teraz venovať povstalcom, pretože ich postavenie ako subjekt medzinárodného práva, bude kľúčové pre ďalšiu argumentáciu. Povstalci, ktorí bojujú na určitom území proti centrálnej vláde a táto vláda ich uzná za povstalcov, sa stávajú subjektom medzinárodnom práva. Ak povstalci dobyjú určitú časť územia štátu a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú nad týmto územím verejnú moc, ich orgány majú potom normotvornú spôsobilosť. Táto spôsobilosť je ale obmedzená, pretože je obmedzený aj rozsah výkonu verejnej moci povstaleckých orgánov. Povstanie je vždy prechodným javom. Jeho existencia je prostriedkom na dosiahnutie konečného cieľa, ktorým je úplne prevzatie moci na povstaleckom území. Týmto spôsobom môžu povstalci uzatvárať medzinárodné zmluvy s centrálnou vládou ako aj tretími štátmi. Právna subjektivita povstalcov a ich orgánov sa vzťahuje najmä na veci týkajúce sa boja za nezávislosť, za nový štát alebo boja za právo na sebaurčenie národov. Chcel by som ale zdôrazniť, že takáto definícia povstalcov sa v literatúre najmä spája s národom a právom národa na sebaurčenie. Avšak ak zoberieme do úvahy fakt, že do americkej intervencie v Afganistane prebiehala občianska vojna a proti sebe bojovali Taliban (povstalci, ktorí ovládali veľkú časť územia) a centrálna vláda reprezentovaná tzv. Severnou alianciou Uzbekov, Tadžikov, Hazarov a Paštúnov, je vhodné označiť Taliban za povstaleckého hnutie v zmysle tejto definície.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz k problematike právnej zodpovednosti

V oblasti medzinárodného práva je dôležité rozlíšiť, v akom postavení sa teroristi nachádzajú. Môžu konať ako jednotlivci alebo skupiny nezávisle od vôle štátov alebo môžu byť podporovaní týmito štátmi, v tomto sa prípade ide o tzv. štátny terorizmus. Ak spáchajú tieto osoby teroristický čin ako samostatní jednotlivci či skupiny, nesú zodpovednosť za svoje činy. V medzinárodnom práve sú fyzické osoby adresátmi povinností, ktoré vyplývajú z daného práva, a preto im môžeme priznať zodpovednosť za činy, ktoré spáchajú. Ďalej štát ako subjekt medzinárodného práva verejného má svoje práva a povinnosti, ktoré sú spojené s medzinárodno-právnou zodpovednosťou. Ak však dôjde k situácii, keď sú teroristi podporovaní štátom alebo konajú v jeho mene, je možné priznať dva druhy zodpovednosti. V tomto prípade vniká zodpovednosť jednotlivca za akt terorizmu a zodpovednosť štátu za tento teroristický čin. Zodpovednosť subjektu medzinárodného práva verejného môže byť subjektívna alebo objektívna. V rámci subjektívnej zodpovednosti ako subjekt vystupuje štát alebo medzinárodná vládna organizácia. Subjektívnosť zavinenia spočíva v tom, že určité objektívne protiprávne konanie je možné podľa medzinárodného práva pripísať tomuto štátu alebo organizácii. Objektívna zodpovednosť spočíva v tom, že subjekt medzinárodného práva zodpovedá za škodlivé následky činnosti bez ohľadu na to, či škodu zavinil, alebo nezavinil. Je to zodpovednosť za výsledok. Pri teroristických činoch je v niektorých prípadoch veľmi náročné určiť, kto je zodpovedný za teroristický útok. K niektorým útokom sa môže prihlásiť viac teroristických skupín, a preto nie je známe, komu sa má priznať zodpovednosť za tento čin. Informácie o tom, či je daná skupina podporovaná štátom, sa určuje ešte komplikovanejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záver


Ak zhrnieme všetky dostupné informácie o konflikte a intervencii v Afganistane, dospejeme k záveru, že intervencie bola v rozpore s medzinárodným právom tak ako ho poznáme. Po prvé intervencia v Afganistane a celá operácia "Trvalá sloboda" boli uskutočnené ako reakcia na teroristický útok v New Yorku v roku 2001, ktorý spáchala teroristická organizácia Al-Kájda. Al-Kájdu údajne podporoval Taliban, a preto by mal niesť zodpovednosť za jej činy. Avšak prepojenia medzi Talibanom a Al-Kájdou nebolo nikdy presne dokázané a predstavitelia Talibanu sa v tej dobe dištancovali od útokov na WTC, vyzvali na odchod Bin Ládina z Afganistanu a boli ochotní ho vydať ak im budú prezentované jasné dôkazy o jeho vine. Po druhé prezident Bush jr. "slávne" vyhlásil, že USA sa nestali terčom teroristického útoku, ale aktu vojny, a že sú vo vojne s terorizmom. Byť vo vojne s určitým typom boja a nezacieliť vojenskú snahu voči konkrétnemu protivníkovi (štátu) je nepresné a nemá oporu v medzinárodnom práve. Po tretie z právneho hľadiska táto intervencia jasne porušovala medzinárodné právo verejné. USA sa odvolávali na právo použitia sily na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. Medzinárodné právo uznáva aplikáciu článku 51 len vtedy, ak sa jedná o sebaobranu proti útočiacemu suverénnemu štátu resp. subjektu medzinárodného práva. Teroristické skupiny, ktoré boli údajné podporované Talibanom (prepojenie nikdy nebolo presne dokázané) nie sú subjektom medzinárodného právo a nekonali ako reprezentanti daného štátu, a preto invázia do Afganistanu bola v rozpore s medzinárodným právom. Teda nemôžeme Al-Kájde priznať právnu subjektivitu ani ich označiť za povstalcov, ktorí ale aj tak požívajú len obmedzenú právnu subjektivitu definovanú v prvom odstavci. Ak by sa nakoniec preukázalo, že išlo o štátny terorizmus, teda teroristi pôsobili ako "vojenské jednotky" daného štátu, vtedy by sa problém mohol posudzovať ako akt vojny. Avšak znova ak zoberiem do úvahy, občiansku vojnu, právnu subjektivitu povstalcov (Talibanu), takáto situácia by problém ešte viac skomplikovala a urobila neprehľadnejším.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme môžme arumentovať cvičiskami Al-Kájdy v Afganistane a podorou Talibanu, ale kto má jasne dôkazy a existujú vôbec?

P.S. - Čo by spravil Bush jr. ak by teroristický útok z 11.9.2001 spáchala ETA alebo IRA ?

Vladimír Peciar

Vladimír Peciar

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po šiestich rokov znova aktivujem blog a trochu mením záber. O deficite normálnej ekonomickej debaty na Slovensku. O tom ako nenaletieť politikom a ich "odborným" reformám. O biednom stave slovenskej ekonómie (vedy). O aktuálnom ekonomickom výskume. O štúdiách, ktoré by mal každý dobrý ekonóm poznať. O tom, čo by mal dobrý ekonóm vedieť alebo čo má vedieť. Blog hlavne určený pre študentov a výskumníkov v ekonómii. Samozrejme všetci ostatní ekonómovia aj neekonómovia, ste tiež vítaní. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu