Ako sme prijali rodinu z Ukrajiny 2.

Inštinkt ho nesklamal. O pár minút na miesta, kde chceli prespať, dopadli bomby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Chcem sa dostať do kozmu. Otecko veľa pracuje, aby sme si mohli kúpiť lístok. Alicka (4) zosobňuje nádej i budúcnosť všetkých, ktorí klopú na naše dvere.
Chcem sa dostať do kozmu. Otecko veľa pracuje, aby sme si mohli kúpiť lístok. Alicka (4) zosobňuje nádej i budúcnosť všetkých, ktorí klopú na naše dvere. (zdroj: V. Seman)

https://youtu.be/DeWJSGpP34E

Vladimír má  za sebou 12 hodín extrémne náročnej cesty v aute. Manželka a dve malé deti už spia, dávno nevnímajú prudké otrasy a náhle zmeny smeru.

Náhle sa zobudila. 

“Napi sa vody. Vyzeráš zle. Od včera si nič nejedol.” 

“Daj deťom, najem sa, keď zastaneme.“

Vtedy na obzore zazrel nejasné obrysy niečoho, čo mu nahnalo hrôzu. Nedal na sebe nič poznať. Usmial sa. Manželka bola priveľmi unavená, aby poznala, čo sa v ňom odohráva.

Ranné slnko na lúke pod lesom  vykreslilo dlhý, vlečúci sa  tieň.  Kolóna nákladných áut, ktoré dobre poznal. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pôjdeme ďalej. Nájdeme lepšie miesto na prespatie.

Bola priveľmi unavená, aby protestovala. Na hranicu je ešte ďaleko.

Vojenská kolóna zastala a predsunuté hliadky pomaly začali obsadzovať palebné pozície.

O pár minút  na miesta, kde chceli prespať, dopadli bomby.

Po 20 hodinách cesty sa mu ruky chveli, ako nikdy predtým. Extrémnu záťaž pociťoval aj predtým, keď ako automobilový pretekár na ukrajinských truckoch súťažil na rozbitých a prašných cestách.

Často sa tam stretával s ruskými súpermi, aj s manželkou sa poznali v Moskve. 

Dnes je to o inom. 

Popri ceste sa vŕšia odstavené vraky áut. Ich šoféri nezvládli nástrahy rozbitých bočných ciest. Na hlavných ťahoch sú zátarasy. Kontakt s vojenskou hliadkou znamená s určitosťou rozdelenie rodiny.  Ak sú to “naši”, treba narukovať. Ak sú to “ich”, pôjde o život. 

SkryťVypnúť reklamu

Prežiť. Prudký pohyb volantom, potom zrýchlenie. Aj tak začul buchot kameňov na zadnej časti kapoty. To vandali rabovali opustené vraky a pokúsili sa mu zatarasiť cestu. V civilizovanej krajine by čoskoro skončili za mrežami. Dnes vedia, že policajti majú iné starosti.

Civilizácia. Konečne. V Užhorode je pokoj. Najbližšie bomby dopadli vyše 100 kilometrov juhovýchodne. Zlá predtucha ho však neopúšťa. Koná intuitívne, ale veľmi racionálne. Vďaka týmto, zdanlivo protichodným vlastnostiam, sa presadil aj ako automobilový dizajnér. Jeho prácu si veľmi vážia  aj v nemeckej centrále automobilového koncernu.

SkryťVypnúť reklamu

On však chcel byť doma, v Kyjeve. Alicka má štyri roky, včera ju po prvýkrát odviedol do škôlky. Dvojročný Romanko ostal s manželkou Oľgou. Keď Romanko zaspí, telefonuje. Privyrába si ako personálna manažérka. Zisťuje pracovné ponuky a priraďuje ich k záujemcom. K práci meteorologičky sa už zrejme nevráti. Hneď po škole šla na materskú.

Po škôlke zašli do parku a hovoril jej o vesmíre. Áno, pôjdeme tam. Len treba kúpiť lístok. Budem veľa pracovať a kúpim ti ho. Pôjdeme všetci a pozrieme sa, ako vyzerá slnko. Je veľké, ale dobré, zohrieva nás. Bude dobre, neboj sa.

Auto odstavil pri ceste. BMW, ročník 1990. Jeho pýcha. Strávil celú večnosť, aby ho dal do pôvodného stavu. Dnes je to veterán, akých je málo. 

SkryťVypnúť reklamu

Niet času na úvahy. Vykročili k hranici. Inštinkt ho opäť nesklamal. O necelú polhodinu zástup začal narastať geometrickým radom. Kolóna sa natiahla od hranice až takmer k mestu. Ľudia v nej budú čakať aj niekoľko dní. Muži sa budú musieť vrátiť do boja proti agresorovi. Na boku pri ceste postáva plačúce dieťa. Babička ho nechala v nádeji, že sa ho niekto ujme a prenesie za hranicu, do bezpečia.  

Prvá rodina z Kyjeva  na úteku pred vojnou prekročila hranice so Slovenskou republikou podvečer,  25. februára.  Vladimír (34), Oľga (28), Alicka (4) a Romanko (2).  Vľavo je autor blogu, vpravo Edo Buraš, splnomocnenec premiéra pre Ukrajinu.
Prvá rodina z Kyjeva  na úteku pred vojnou prekročila hranice so Slovenskou republikou podvečer,  25. februára.  Vladimír (34), Oľga (28), Alicka (4) a Romanko (2).  Vľavo je autor blogu, vpravo Edo Buraš, splnomocnenec premiéra pre Ukrajinu.  

V sobotu, 26.2. sme boli nakúpiť nevyhnutné veci pre mladú rodinu z Kyjeva. Kým rodičia nakupovali, vznikol rozhovor s Alickou.

Smutné, dojímavé, a predsa plné nádeje. Ako život. Vitaj na Slovensku, Alicka.

Nakupovali sme v Trebišove, v obchode s názvom Dien Bien Phu.

Ako iste viete, v Dien Bien Phu sa vietnamská armáda postavila proti francúzskej armáde a uštedrila jej zdrvujúcu porážku. Bol to podnet najmä pre občiansku spoločnosť , ktorá nepodľahla vojnovej propagande a postupne prinútila aj politikov, aby ustúpili od vojnovej agresie.

Stane sa niečo podobné aj v Rusku?

Dúfajme.

Majiteľmi Dien Bien Phu sú naši rodinní priatelia. Vďaka nim sme dostali na veci pre rodinu z Ukrajiny 50% zľavu.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú pomáhať.

ing.vladimir.seman@gmail.com

Vladimír Seman

Vladimír Seman

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  328x

V televíznej oblasti pôsobím vyše 30 rokov, Vlastním súkromnú produkčnú spoločnosť seman.tv. Blogy vychádzajú z autorských televíznych materiálov a dopĺňajú ich. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu