Predstavte si, že niekde, (napríklad v Hriňovej), pôsobí lekár, ktorého by všetci Bratislavčania radi videli ako ministra zdravotníctva. “Volebný zákon by im v tom nemal prekážať!”
Takúto čudesnú argumentáciu používa šéf SaS pri obhajobe mečiarovského volebného paškvilu, ktorý napáchal viac škody, ako všetky mafie v novodobej histórii Slovenska.
https://www.teraz.sk/slovensko/r-sulik-povazuje-pripadne-zvyseni/605655-clanok.html
Richard Sulík sa štylizuje do pozície najväčšieho blavocentristu, akého táto zem nosila. Nič nové pod slnkom.
Svoj "cit pre regióny" predviedol v plnej paráde hneď po vzniku SaS, keď sa na jeho chrbte do parlamentu dostali iba kandidáti z Bratislavy a "blízkeho okolia".
Bol to naozaj unikát. Takéto niečo sa totiž v demokratických krajinách ešte nikdy nestalo. Tento fakt však ostal na okraji záujmu celoslovenských médií, ktoré (aká milá náhoda!) sídlia (až na Rádio Lumen, pravda) výlučne v Bratislave.
Neviedlo to však ku ktovie akej súdržnosti SaS. Príčinou boli práve egocentrické sklony jej šéfa ( a občas úplné odpojenie sa od reality) vedúce k viacerým zásadným pochybeniam.
Potom, ako “nedopatrením”, (alebo skôr vlastnou hlúposťou?) rozvinul červený koberec k rokom ficovlády, musel čeliť vnútrostraníckej revolúcii zo strany svojich niekdajších bratislavských priateľov.
Poučil sa, ale inak, ako by ste čakali: Demokratickú diskusiu vnútri SaS nahradil autokratickými metódami a systematickým rozbíjaním vládnucej koalície (ďalší medzinárodný unikát!) s jediným cieľom: Udržať si pozíciu najväčšieho kohúta na politickom smetisku. Junák!
Nuž a do toho patrí aj jeho "podupkávanie" po regiónoch s prísľubom "všelijakých cukríkov".
V tom si môže podať ruku s "hlasosmerom". Ibaže, Fico a jeho pusipajtáši aspoň občas nejaký ten cukríček aj rozdali, kým Sulík iba sľubuje.
Smutným dôsledkom zmeny šéfa druhej najsilnejšej vládnucej strany je celý festival politických omylov, ktoré v konečnom dôsledku škodia najviac voličom SaS.
V regiónoch je totiž, našťastie, dosť ľudí, ktorí sa neboja prejaviť svoj názor a niesť zaň aj negatívne dôsledky v nádeji, že pomáhajú verejnému záujmu. Títo ľudia veľmi často podľahli omylu, že SaS s okázalou nálepkou liberalizmu je pre nich tým správnym politickým košiarom.
Tí inteligentnejší však už pochopili, že ich potenciál sa nikdy nedostane na povrch, pretože z veľkej Bratislavy nedovidieť do regiónov. Majú tam dosť svojich starostí.
Zaváňa hroziacou tragédiou, že práve títo ľudia sa potom v zúfalstve obracajú na radikálov s jednoduchými, no “nahnedlými” riešeniami.
Preto fikcia o kandidátovi na ministra z Hriňovej, (alebo ktoréhokoľvek iného mesta v regiónoch) je číry nezmysel.
Pri terajšom nastavení volebného systému takýto kandidát nikdy nebol, a ani nebude.
Do parlamentu sa so železnou pravidelnosťou dostávajú tí, ktorých základnou devízou nie je politický výtlak, ale hlboký predklon voči šéfom politických strán v čase obsadzovania kandidátnych listín.
Ich večným osudom je potom lízať päty bratislavským úradníkom zo zadných lavíc parlamentu. To veru nie je až také terno, ako čakali.
Nuž a to je aj dôvod, prečo sa šéf SaS ako čert kríža bojí zmeny aktuálneho volebného zákona, ktorý dáva gigantické právomoci do rúk šéfom politických strán pri obsadzovaní zvoliteľných miest do parlamentu.
Pritom táto vládna koalícia ešte stále má historickú šancu poslať mečiarovský volebný paškvil do minulosti.
Vzhľadom na povahové vlastnosti šéfa SaS by sa však musel stať zázrak, aby zmenil svoj (mimoriadne hlúpy a škodlivý) postoj.
Autokratické = blavocentrické sklony Richarda Sulíka nie sú ničím iným, ako prejavom slabosti, sklamania a neschopnosti obstáť v otvorenej, férovej politickej súťaži.
Nastal preto čas ukázať mu svoju silu a poslať aj bez jeho podpory základný pilier blavocentrizmu do minulosti.
Inými slovami:
Treba nájsť ústavnú väčsinu na presadenie zákona, podľa ktorého by na Slovensku bolo 8 volebných obvodov.
So Sulíkom, alebo bez neho.
