Včera som doniesol Vadymovej rodine práčku. Vojnový veterán, ktorý vo vojne s Ruskom prišiel o ruky a nohy. Stará sa o tri dcéry, manželku, jej sestru a svoju svokru. Prichýlila ich vo svojom dome Vierka, priateľka mojej manželky Anky. Pomáhame im, ako vládzeme.
Práčku na bazoši ponúkol pán Roland z Úpora, zhruba 10 kilometrov od miesta, kde býva Vadym. Chcel za ňu 100 €. Keď som mu povedal, pre koho bude, dal 50 € zľavu.
Roland je Róm. Deti žijú s ním, manželka ho opustila. Hneď potom, ako mi práčku pomohol naložiť do auta, uteká na pole, sadiť facéliu. Keby niečo nefungovalo, príde osobne vysvetliť.
Toto je obraz Slovenska, ktoré milujem. Obetavé, láskavé, tolerantné, hrdé a priateľské.
Roland, neviem, či chodíš do kostola, a v tejto chvíli na tom vôbec nezáleží.
Ja v tebe vidím obraz svätého Martina, ktorý rozťal svoj plášť na polovice a podelil sa s bedárom na ulici. Pred štvrťstoročím som o tom pre STV pripravil dokumentárny film.
Keby som tam nebol “na čiernej listine”, tak by ho mohli reprízovať, teraz je naozaj aktuálny.
Pani prezidentka, učte sa od pána Rolanda. Namiesto rozumkovania o dopadoch zákona, určeného na pomoc utečencom, urobte aj vy niečo konkrétne pre ľudí, ktorí súrne potrebujú našu, ale aj vašu pomoc.
Alebo, aspoň neprekážajte.
Ako slama z topánok vám totiž pritom trčí nedávny pád osobných preferencií.
