Žiaden iný líder európskej krajiny nebol v Moskve toľkokrát, ako Orbán.
Z rokovaní prenikli iba strohé komuniké. Iba slepý však nevidí, že Maďarsko má suverénne najlacnejšiu ropu a plyn v celej EÚ. Navyše, Rusko veľkoryso poskytlo utajené finančné krytie na rozvoj jadrovej maďarskej energetiky. Aký jednoduchý recept na “dobre načasovaný” hospodársky rast, pravda?
Maďari pritom akosi prirýchlo zabudli, že s Rusmi majú aj iné, ako pozitívne skúsenosti.
Obe krajiny totiz spája oveľa viac, než je zrejme na prvý pohľad.
Je to politický kalkul toho najhrubšieho zrna.
Orbán vie, že vstupom Ukrajiny do EÚ by si nepomohol. Naopak, ešte väčšiu silu by mali výhrady voči “špeciálnemu” prístupu Maďarska k národnostnej otázke v okolitých krajinách. Jeden z dôsledkov je, že v prihraničných oblastiach ani viacerí starostovia nevedia komunikovať v oficiálnom štátnom jazyku.
Putin zas vie, že oveľa silnejšie puto, ako priateľstvo, sú moc a peniaze a že sila reťaze je úmerná sile jej najslabšieho ohnivka.
Dnes je v demokratickom svete tým najslabším ohnivkom reťaze solidarity voči Ukrajine práve Maďarsko.
Ak si aj odmyslíme etický rozmer takéhoto “vzťahu”, problémom ostáva, že funguje iba dovtedy, kým silnejší toho slabšieho drží pod krkom.
Na Ukrajine zatiaľ umierajú nevinní ľudia a Orbán sa chváli okázalým hospodárskym rastom, založeným na lacnej rope a hlinených nohách ruských úverov.
