Čísla nepustia: Rok 2021 - 475.503 obyvateľov Bratislavy, čo je poriadne ďaleko od očakávaných výsledkov.
https://www.aktuality.sk/clanok/wsvvn76/bratislava-nie-je-spokojna-s-vysledkom-scitania-obyvatelov/
Vedenie mesta je v šoku, aktuálne čísla nahrádza dojmológiou. Nečudo. Ide o desiatky miliónov, ktoré budú chýbať na infraštruktúru a developerské projekty.
Jeden z piatich najbohatších regiónov EÚ sa bude aj naďalej boriť so zlyhávajúcou dopravou, predraženým bývaním a zahltením gasterbajtrami z regiónov. Ak mladí náhodou nemajú bohatého strýka, alebo nepracujú v IT sektore, môžu si rovno rezervovať ten istý termín na oslavu poslednej splátky hypotéky s odchodom na zaslúžený odpočinok. Ak sa ho pravda, dožijú.
Kde je chyba? Prečo sa ľudia húfne hrnú do hlavného mesta, tam živoria na privátoch a svojich blízkych vidia počas krátkej otočky cez víkend, alebo len cez obrazovku mobilu?
Prečo sú nútení v regiónoch vykonávať tú istú prácu za zlomok peňazí?
Prečo všetky rozhodujúce investície skončili na západnej polovici Slovenska?
Prečo sú všetky celoplošné masmédiá iba v hlavnom meste a odtiaľ nepustia do regiónov ani omrvinky?
Prečo je v okolí Bratislavy 270 kilometrov diaľnic a (napríklad) v Košickom kraji ani nie desatina?
Začalo sa to na sklonku mečiarovskej éry, prijatím volebného zákona, podľa ktorého je Slovensko jediný volebný obvod. Vtedajšia demokratické opozícia sa dušovala, že tento mečiarovský paškvil ihneď po voľbách zmení.
Nestalo sa.
Nikde vo vyspelých krajinách sveta nie je taký nespravodlivý volebný systém. Napríklad aj v takom Česku, Poľsku, či Maďarsku majú minimálne toľko volebných obvodov, koľko je územno-správnych celkov.
Načo je nám teda 8 krajov, keď je len jeden volebný obvod? Dôvody sú subjektívne a hlboko neférové voči všetkým obyvateľom Slovenska. Až na jednu malú, ale kľúčovú výnimku:
Šéfom všetkých politických strán v bratislavských centrálach sa zapáčilo, že sa nemusia obávať, či ich obľúbenci obstoja pri konfrontácii s voličmi v regiónoch.
Ak by ste to náhodou nevedeli, o vstupe do parlamentu totiž nerozhoduje počet preferenčných hlasov voličov, ale poradie na kandidátnej listine. Nuž a to majú v rukách predsedovia strán, nie voliči.
Opravný prostriedok existuje, no je na úrovni štatistickej chyby. Ak by ste sa chceli napríklad prekrúžkovať zo spodných poschodí kandidátnej listiny OĽANO, nemuselo by stačiť ani 50 tisíc hlasov. Za to v parlamente sedia aj takí, ktorým dalo dôveru niečo málo nad 2 tisíc voličov. To je základná príčina, prečo sú títo “tiež poslanci” v hlbokom predklone voči centrálam politických strán a pokojne poprú aj nos medzi očami, ak sa im to oplatí.
V tejto jedinej veci si môžu podať ruku predstavitelia politických strán vtedajšej, i terajšej vládnej koalície.
Ťažisko zodpovednosti však padá na terajšiu koalíciu. Stále totiž má ústavnú väčšinu a spomínaný mečiarovský paškvil môže poslať do minulosti.
Prečo o tom ani neuvažujú?
Treba sa spýtať šéfov týchto strán. Zlé jazyky tvrdia, že “držia lajnu” preto, lebo dlhodobo zanedbávali budovanie štruktúr a boja sa práve volebnej prehry v regiónoch.
Majú pravdu, ale, môžu si za to sami. Tak SaS, ako OĽANO vlastnou lenivosťou vyprázdnili miesto, na ktorom sa pohodlne usadili kandidáti SMERoHLASu a extrémisti.
Obe rozhodujúce sily terajšej vládnej koalície v regiónoch iba vajatajú a namiesto hľadania osobností vsadili na formálne budovanie štruktúr s tými, ktorých hlavnou devízou nie je “politický výtlak”, ale poslušnosť. Ak sa náhodou v regióne niekto taký objaví, ihneď dostane po papuli. Najčastejšie "od vlastných".
Východisko existuje. Je ním zmena volebného zákona. Aktuálne sčítanie ľudu potvrdilo, že je (paradoxne) aj v záujme hlavného mesta a jeho obyvateľov.
