Minulý týždeň k nám prišli správy o ďalšom spomedzi nespočetného množstva narušení taiwanského vzdušného priestoru čínskymi lietadlami. To sa stáva tak často, že to spravodajské portály v našich končinách ani veľmi neregistrujú. Ale mali by.
Pamätám si na jednu prednášku z politológie ohľadom interpretácie dejín skrze rôznych ideológií a regiónov sveta. Napríklad pre Činu je rok, kedy začala druhá svetová vojna nie rok 1939 ale 1937, keď ich napadlo Japonsko. Mohli by sme tento dátum posunúť ešte ďalej, a to na rok 1936 - remilitarizácia Porýnska. A čo tak 1935 a talianska invázia Etiópie? 1933 - Hitler sa stane nemeckým kancelárom a stopne splácanie reparácií. Žiadna z týchto mét sa neudiala v izolácii a pri každom kroku Hitlera, Mussoliniho alebo Hirohita mohli spojenci reagovať inak.
Stratégia, ktorú zvolili britsky premiér Neville Chamberlaine a jeho francúzsky náprotivok Edouard Daladier sa dnes volá „appeasement“ - uspokojovanie. Churchill to nazval priamym menom, a to „kŕmenie krokodíla v domnienke, že teba zje ako posledného“. Ponaučenie, ktoré sme si z toho zobrali je, že čeliť agresii si vždy bude vyžadovať nejakú cenu. V roku 1936, keď Hitler vyslal niekoľko stoviek nemeckých vojakov do Porýnska, tak im dal rozkaz stiahnuť sa po prvom kontakte s francúzskymi vojakmi. Ak by Francúzi v roku 1936 poslali len jedinú divíziu, to je okolo 10 000 vojakov, Hitler by kapituloval a jeho kalkul by nevyšiel. Je viac než možné, že v prestrelke medzi francúzskymi a nemeckými vojakmi by došlo k stratám na životoch. To by bola tá cena, ktorú by svet, teda Francúzi museli zaplatiť za postavenie sa voči agresorovi. O tri roky neskôr tá cena bola nespočetne vyššia a vtedy ju už platil skoro celý svet.
Ponaučenie nám ostalo a dnes sa odzrkadľuje v tom, ako sa západné krajiny stavajú ku ruskej agresii. Ak by som hľadal paralely medzi 2. svetovou vojnou a teraz, tak sme niekde v roku 1937, keď sa Číne podaril kvázi-Anschluss s Hongkongom, snaží sa o Anschluss s Taiwanom, a Rusku sa ten ich Anschluss nepodaril. Cena, ktorú teraz svet a hlavne Ukrajina platí, je ďaleko väčšia, akú by platil, keby sa v roku 2014 rezolútne postavil na stranu Ukrajiny, ktorá bola de facto obsadená cudzím štátom. Ak by tie sankcie, ktoré západ uvalil na Rusko v tomto roku, bol uvalil v roku 2014, ak by sa Európa už v roku 2015 dokázala vymaniť spod závislosti na ruských energo-produktov, tá cena by bola ďaleko nižšia ako dnes. My by sme sa mohli dnes tešiť z toho, že máme na krku len pandémiu.
Na druhej strane, ak západ nedokáže čeliť agresii, stratí svoju jednotu a začne pripravovať pre krokodíla vedrá plné ukrajinského a taiwanského mäsa. To znamená, že posunie ten konečný účet, ktorý raz tak či tak bude musieť splatiť, lenže ten neskôr si môže vyžiadať takú cenu, akú ani celé ľudstvo nedokáže splatiť. Takýto scenár ponúka totálna jadrová vojna.
Preto treba ostro sledovať vojnu na Ukrajine, a tiež aj takéto maličkosti ako 27 čínskych bojových lietadiel nad taiwanským nebom. Jedno aj druhé spolu úzko súvisia. Teraz je hlavne v rukách západných krajín, aby nestroskotal systém, ktorý sme ako globálna civilizácia po najničivejšom konflikte v dejinách ľudstva vybudovali.
