boli k nespravodlivosti ľahostajné. Niekedy v 19. storočí skupina ľudí vzala zákon do svojich rúk a vykonávala spravodlivosť mimo oficiálneho zákona.
Mafia sa od obyčajných neorganizovaných zločincov odlišuje svojou osobitnou štruktúrou a infiltráciou svojich členov do štátnych úradov, vyslaním svojich ľudí na miesta v štátnej správe, polícii, prokuratúre, súdoch a iných dôležitých postoch.
Mafia získava finančné prostriedky rôznou nelegálnou a trestnou činnosťou, ako vydieranie, ovládanie obchodu s drogami, porno priemysel, hazard a iné. Cieľom mafie je získavať čo najviac peňazí.
Na rozdiel od teroristických skupín nesleduje politické ciele. Teroristi bojujú za svoje politické presvedčenie a o peniaze im údajne až tak nejde. Náboženského fanatika, ktorý sa odpáli s bombou, peniaze asi naozaj nezaujímajú, ale sníva o ceste do raja. Spolupráca teroristov s mafiou sa však nevylučuje, napr. v nelegálnom obchode so zbraňami. V klasickej mafii platí zákon mlčanlivosti a krvnej pomsty, ak niekto prehovorí.
Vo svete sa rozvinuli rôzne mafie a ľudia začali aj u nás na Slovensku s príchodom demokracie a slobody vnímať tento pojem a povrchne škatuľkovať nakrátko ostrihaných, svalnatých mužov v čiernych džípoch za mafiánov. Tieto znaky však predstavujú aj módu a masku, ktorú si niektorí radi nasadzujú iba preto, že sú so siláckou maskou viac arogantní, alebo si liečia tak nejaké svoje mindráky alebo chcú upozorniť na seba a získať obdiv žien. K imidžu patrí aj dosť hutná zlatá reťaz na krku a nejaké to tetovanie. S rozvojom kapitalizmu u nás a v súvislosti s najväčšou lúpežou nazývanou aj privatizácia, došlo aj ku niekoľkým brutálnym vraždám údajných bossov mafie, ktoré nie sú dodnes objasnené a vyšetrené. Vo všeobecnosti, kde sú peniaze, bude aj mafia, lebo ich chce získať.
Mafia na Slovensku sa však neorganizuje na rodinných základoch a organizovaný zločin sa nepresne ľudovo nazýva – mafia. Mafia preto, že slušný občan vystavený útokom organizovaného zločinu sa často nemôže účinne domôcť ochrany u polície, na prokuratúre a súdoch a jeho vieru v spravodlivosť a zákonnosť decimujú zistenia, že na organizovanom zločine sa podieľajú aj policajti, a to dokonca v tých najbrutálnejších formách. Kompetentní síce majú plno rečí o boji proti zločinu, ale v skutočnosti ich zrejme zaujíma pekne naleštená uniforma a nový bavorák a aby ich imidž Jamesa Bonda bol úplný, na auto si dajú vystaviť značku 007, aby bolo jasné, tej mafii, komu patrí takéto auto, aby ho neukradli.
Bankrotovú mafiu na Slovensku objavil doktor práv Daniel Lipšic, ktorý na svoj objav prišiel, keď bol vo funkcii ministra spravodlivosti a iba on vie, prečo pomenoval túto odnož organizovaného zločinu nie Yakuza (mafia v Japonsku), ani Cosa Nostra (mafia v Taliansku), ale názvom konkurzná mafia, možno fakt len preto, že politická organizácia prezidenta Masaryka sa tiež nazývala Maffia. V spolupráci s ministrom vnútra, tiež vysokoškolsky vzdelaným doktorom docentom prírodných vied Vladimírom Palkom, objavili konkurznú mafiu v obci Žihárec, kde istý Róm menom Karol vo svojom obydlí skladoval účtovníctva asi 200 firiem a na jeho adrese aj tieto skrachované firmy mali sídlo.
Tento objav využili na svoju propagáciu pred verejnosťou, aby občanov presvedčili, že a ako bojujú proti mafii a proti konkurznej zvlášť. Týmto dvom sympatickým pánom v pekných slušivých oblekoch, so zápalom založeným na beznádeji, však doposiaľ chýba základná orientácia v problematike bankrotov a svoj diletantizmus vystavili ešte aj médiám, aby im možno niekoľko ohlupovaných voličov zatlieskalo.
Bankrot každej firmy na základe tohto objavu kriminalizovali. Doplácali na to podnikatelia, ktorí zbankrotovali. Div že sa nestali kacírmi! Našťastie sa všetci nevzdali zdravého rozumu a ich upaľovaniu na hranici zabránili. Prirodzene, že firma, ktorá zbankrotuje, nemá peniaze, žiadne peniaze, sotva bude sídliť v drahých luxusných priestoroch niektorého business centra. Je len tragédiou, že osoby, ktoré sa problematike nerozumejú, sa dokonca podieľajú na príprave zákonov, právnych noriem tak ťažko aplikovateľných v reálnej praxi. Isto treba súhlasiť s tým, že za sídlo zbankrotovanej firmy sa nehodí zvoliť skanzen rómskej kultúry v Žihárci.
Treba ale zároveň všetkým úpadcom vysvetliť, kde ich firma má sídlo mať. Veď z priestorov, za ktoré už nemohla firma platiť nájomné, ju majitelia vyhodili a kde teraz skladovať účtovníctvo, keď už niet ani skladu ani kancelárie. Zbankrotovaná firma totiž nemá často ani len na zaplatenie poplatku, aby súd prevzal jej správu v konkurznom konaní, lebo posledné peniaze zobral už dávno exekútor. Obaja páni v slušivých oblekoch si to teda trošku poplietli. Nemožno každý bankrot paušálne kriminalizovať. Stačilo sa spýtať Karola a ten by im to isto jasne vysvetlil. Napriek tomu im treba dať za pravdu v tom, že bankrot firmy núka aj príležitosť, ako dobre zarobiť na škodu veriteľov a ľudový názov konkurzná mafia sa medzitým vžil a na takéto prípady je na rozdiel od prípadu Žihárec možno aj priliehavý.
Podstatou konkurzných podvodov a špekulácií je vytváranie fiktívnych pohľadávok, umelo vytvorených kvôli ich použitiu na spustenie konkurzného konania, cieľom ktorého je za nízku cenu pri speňažovaní majetku úpadcu, tento získať a tým vytvoriť ekonomický profit – zisk. Majetok kúpený od správcu konkurznej podstaty je totiž čistý, zbavený exekučných záložných práva a iných tiarch. Cena kupovaného majetku sa dá ovplyvňovať vytvorením situácie, ktorá eliminuje skutočnú súťaž záujemcov o jeho kúpu, ak nejakí sú. Treba tu zdôrazniť, že konkurzné podvody sa môžu diať len tam, kde ide o majetok z podnikateľského pohľadu zaujímavý a veľkej hodnoty.
Pri konkurzoch, kde sa predáva poľné hnojisko skrachovaného poľnohospodárskeho družstva asi konkurzná mafia nebude asistovať, lebo je prakticky nepredajné. Možno sa však aj mýlim, lebo také hnojisko môže byť pre mafiu zaujímavé ako vhodné miesto na posledný odpočinok čriedy bielych koní. Pri konkurzných podvodoch realizovaných konkurznou mafiou sa využívajú nedostatky zákona, kedy zdanlivo zákonným spôsobom dôjde k získaniu majetku úpadcu organizovanou a koordinovanou činnosťou viacerých osôb za zlomok jeho skutočnej hodnoty, pričom predajná cena nie je výsledkom regulárneho predaja, ale je účelovo vytvorená a zmanipulovaná. Tým, že výťažok z predaja úpadcovho majetku sa takto riadenými machináciami zníži na minimum, vzniká oprávneným veriteľom škoda, stratia konkrétne peniaze.
Medzi poškodenými týmto konaním môže byť aj štát, ak uplatňuje proti úpadcovi daňové pohľadávky. Na to, aby takýto riadený konkurz mohol prebehnúť, je zvyčajne potrebná súhra časti veriteľov, hlavne tých, čo uplatňujú nereálne pohľadávky a správcu konkurznej podstaty, tiež sudcu, čo však nemusí byť pravidlom. Sudca totiž môže naletieť na veľmi sofistikovane predkladané dôkazy o pohľadávkach a nemusí ani on odhaliť, že ide o podvod, čo nemusí postrehnúť niekedy ani omnoho zasvätenejšie informovanejší správca konkurznej podstaty. Nedá sa preto automaticky konkurzných sudcov a správcov obviňovať z účasti na konkurzných podvodoch a v konkurzných mafiách. Takýto myšlienkový postup v médiách či verejnej mienke je často neprofesionálny. Cieľom konkurzných mafiánov býva získať rozhodujúci vplyv nad konkurzom v procese speňažovania a rozhodovania o speňažovaní. Tento vplyv a toto postavenie, im zabezpečí najväčšia pohľadávka, zistená a uznaná správcom konkurznej podstaty, pretože im zabezpečí rozhodujúci hlas vo veriteľskom výbore. Veriteľský výbor totiž môže aj odvolať správcu konkurznej podstaty, a to on zvyčajne nechce, lebo z konkurzu má zvyčajne bohatú odmenu.
Keďže pri veľkých bankrotoch môže ísť skutočne o rozprávkové sumy, musia kompetentné orgány dohliadať nad zákonnosťou konkurzného konania. Aby konkurzný podvod bol úspešný, musí sa zmanipulovať aj transparentnosť predaja majetku úpadcu, tak aby ho isto kúpil záujemca, ktorý vlastne bankrot zorganizoval. Tento záujemca nemusí byť vôbec známy a môže pôsobiť cez nastrčené osoby a firmy. To sa môže diať aj tak, že o majetok úpadcu prejavujú záujem viaceré subjekty, ale v skutočnosti iba záujem predstierajú a falošne ponúkajú čo najnižšiu cenu, aby vytvorili dojem súťaže v speňažovacom konaní, pričom však cena sa medzi zúčastnenými už vopred dohodla. Vzniká divadielko, zdanie, virtuálna realita...
Odpoveď na otázku, ako teda bankrotovať, aby firmu neovládla konkurzná mafia a podnikateľ nebol onálepkovaný, ako zločinec, nie je až také jednoduché, akoby sa zdalo.
Rozhodne, ak táto situácia vo Vašej firme nastáva, postavte sa k nej čestne a porážku na bojisku podnikania a voľného trhu, prijmite s chladnou hlavou. V žiadnom prípade sa nepokúšajte riešiť bankrot nelegálnym spôsobom, lebo dôsledky takéhoto konania by Vás mohli prenasledovať dlhé obdobie.
Keďže bankrot je veľmi špecifický a zväčša spojený len s nepríjemnosťami a po právnej stránke skutočne zložitý, s jeho riešením sa radšej obráťte na kvalifikovaných a skúsených právnikov a odborníkov a zistíte, že každá zapeklitá situácia má nakoniec svoje prirodzené riešenie. Bankrot – okrem iného - je predsa nový začiatok.
