Bankrot ako príprava na samovraždu

Musíme si priblížiť, ako taký bankrot firmy vyzerá v praxi. Predovšetkým sa odlišuje od predstavy právnych teoretikov o harmonickom ukončení podnikania. Zvyčajne, keď nám vo firme začínajú chýbať peniaze, hľadáme úvery a pôžičky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Najskôr v bankách a rôznych pôžičkových spoločnostiach, prípadne od kohokoľvek, len aby rýchlo boli. Už toto samo osebe - zháňanie a uprosovanie - nás odvádza od podnikania, stresuje a ponižuje, lebo požičiavaním sebe aj iným priznávame, že vlastné peniaze nemáme a musíme byť ochotní platiť nevýhodné úroky a tým znižovať svoj vlastný zisk.

Nech sa to zaobaľuje akokoľvek, nutnosť pôžičky signalizuje našu neprosperitu, ktorú sa podnikateľsky pokúšame zvrátiť pôžičkou. Túto nádej v nás živí veriteľ, ktorý nám peniaze požičiava, aby na pôžičke dobre zarobil, či už na úrokoch alebo na predmetoch ručenia. Na našu psychiku to vytvára tlak a časový stres, vyplývajúci z potreby uhrádzať splátky a sankcie, obávame sa ešte väčšej majetkovej straty, ak splátky neuhrádzame včas či vôbec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento princíp využívajú banky ako profesionálni veritelia a na získanie obete – dlžníka, podnikateľa využívajú masívnu reklamu výhodnosti úverov a pôžičiek. Rovnako postupujú aj pôžičkové spoločnosti a kriminálne konajúci úžerníci. Strach z nášho neúspechu v podnikaní a v jeho prevalení sa na verejnosti, u známych a priateľov vytvára na nás stupňujúci sa tlak, spolu s ďalšími časovými, organizačnými a existenčnými problémami a tým nás dostáva do situácie nekritického hodnotenia podstupujúceho rizika, prebratého záväzku z pôžičky, ktorý nevieme splniť alebo nemáme istotu, že ho splníme.

Možno zovšeobecnene povedať, že každú pôžičku si berieme v určitej tiesni, s oslabeným sebavedomím a pod tlakom finančného nedostatku. V dostatku sa predsa sotvakto zadĺži pôžičkou na vysoké úroky. Ak peniaze vo firme nemáme, začnú viaznuť dodávateľsko–odberateľské vzťahy. Podnikateľsky žiadame za svoje tovary a služby platby ihneď, čím sa znevýhodňujeme oproti konkurentovi, ktorý si môže dovoliť dlhé splatnosti. Ak sa nám tovar a služby nepredávajú, nemáme odbyt, začína nás deptať strach z neúspechu, zo zrútenia sa obchodu.

SkryťVypnúť reklamu

Nedostatok finančných zdrojov časovo riešime tak, že tovar a služby od svojich dodávateľov odoberieme a platby odďaľujeme. Tým máme na krku ďalší konflikt medzi dodávateľom a odberateľom pre nedodržiavanie obchodných zmlúv a lehôt. Pokles odbytu nás vedie k prepúšťaniu zamestnancov a vytvára ďalší stres zo straty zamestnania a obživy u našich zamestnancov či dokonca našej rodiny.

Narastá zúfalá vnútropodniková konkurencia medzi zamestnancami o pracovné miesto. To utláča až deformuje psychiku živiteľov rodín. Svoje záujmy bránia z nutnosti prežiť až použitím nesprávnych, nemorálnych, či dokonca kriminálnych činov a skutkov deformujúcich medziľudské vzťahy ( klebety, krádeže, sabotáže, pomsta ). Pod príkrovom strachu, takto mizne vo firme radosť a tvorivá atmosféra. Strata zamestnania a finančných príjmov ťažko zasahuje do života, najmä strata perspektívneho zamestnania, narastá obava z chudoby a strata perspektívy.

SkryťVypnúť reklamu

Takýto dopad vytvára priestor pre nárast nespokojnosti nami prepustených a nezamestnaných, ktorí hľadajú vinníkov svojej nešťastnej situácie, zvyčajne obviňujú nás, zamestnávateľa, podnikateľa - a napokon zlú vládu. Začíname šetriť so všetkým a vo firme i u nás doma klesá spotreba tovarov dlhodobej aj krátkodobej spotreby, čo vedie k bankrotom ďalších producentov týchto tovarov a služieb. Roztáča sa špirála poklesu spotreby, ktorá zvyšuje počet nezamestnaných a vysoko nespokojných občanov, u ktorých sa môžu začať prejavovať znaky depresií a agresivity, čo sa v marxistickej teórii nazývalo zvýšenie revolučnosti más.

SkryťVypnúť reklamu

Nezamestnaní sa snažia, aby prežili oni sami a ich rodiny, riešiť svoju situáciu. Čím sa schudobňovanie prehlbuje a míňajú sa úspory, tým radikálnejšie sa budú snažiť situáciu riešiť, resp. časť z nich môže rezignovať. Na pomoc prichádzajú rôzne sociálne programy vlády, ktorých úlohou je zmierňovať ekonomické dopady nezamestnanosti na občanov.

Rozdávanie novonatlačených peňazí však nie je trvalým riešením. V spoločnosti narastá napätie medzi chudobnými, nezamestnanými a bohatými, ktoré môže vybuchnúť až do nepokojov ventilujúcich agresivitu v pouličných demonštráciách, zvyčajne namierených proti vláde. Vláda však za krízu nemôže, lebo ekonomické zákonitosti voľného trhu pôsobia bez ohľadu na to, kto práve vládne.

Bankrot vláda nezaujíma a je mu jedno, kto predsedá vláde či ministruje financiám. Bankrot nás pohlcuje, slabších a konkurencie neschopných nemilosrdne. Rovnako podnikateľov, ktorým sa zrútia predstavy o úspešnom podnikaní, či zamestnancov, ktorým sa zrúti perspektíva napríklad splatiť hypotéku na byt či dom, lebo keď si ju brali mali zamestnanie, pričom si neuvedomovali, že ho nemusia mať celých tridsať rokov, na ktoré sa zadĺžili. Tieto sociálne otrasy vplývajú mimoriadne negatívne na psychiku ľudí a náladu v celej spoločnosti.

Narastá počet depresií a samovrážd pri úplnom zlyhaní, psychickom zrútení, poškodeniach nervovej sústavy a nezvládnutí psychického pôsobenia bankrotu, ako aj mnohorakých sociálnopsychologických dôsledkov na celú spoločnosť. V našej psychike, u bankrotujúceho podnikateľa či nezamestnaného pôsobia poruchy pod vplyvom deprimujúcej sociálnej situácie a obáv z budúcnosti, čo ovplyvňuje naše správanie v spoločnosti i rodine. Častým javom v manželstvách úpadcov býva rozpad rodiny kvôli stresom z podnikania či prílišnej vyčerpanosti podnikateľa, živiteľa.

Manželský sľub... v dobrom aj zlom, v bohatstve aj chudobe... prestáva často práve pre tú chudobu platiť. Takáto bankrotom navodená mnohoaspektová neúnosná situácia môže viesť až ku skratovým konaniam, ba dokonca aj k samovraždám.

Musím tu spomenúť jednu úsmevnú reklamu ktorá poukazovala práve na ťažké psychologické pôsobenie bankrotu firmy na podnikateľa, čo bolo vytvorené kombináciou nápisu: „Nemusíte takto skončiť!“, s maketou obesenca obeseného na drevenej šibenici umiestnenej na reklamnom bilboarde našej spoločnosti B..... Do povedomia vošla táto reklama ako „obesenec“.

Bankrot firmy nie je samozrejme dôvodom na samovraždu a musím uviesť, že treba poznať aj príčiny depresie z bankrotu firmy a preventívne jej predchádzať, keďže nebezpečenstvo, že prerastie až do samovraždy tu však vždy je. Bankrot vytvára nevyhnutne i priestor pre plné nasadenie psychológa až psychiatra, ktorých odbornú pomoc často musíme vyhľadať.

Depresia patrí medzi vážne choroby. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niečoho dôležitého, čím môže byť aj strata peňazí a bankrot. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Ako sa prejavuje? Depresia neovplyvňuje len cítenie, ale aj rozmýšľanie a konanie človeka. Podnikateľ v depresii osmutnie, nedarí sa mu sa z niečoho tešiť, stráca záujem o svoje predchádzajúce aktivity, radosti, potešenia. Stupňuje sa pocit úzkosti, spojený často s telesnými príznakmi – bolesťami hlavy, zvieraním na hrudníku, tráviacimi ťažkosťami. Zle spí, prestáva mu chutiť jesť, chudne, cíti sa unavený, akoby stratil všetku energiu, nezaujíma ho ani sex. Stráca schopnosť sústrediť sa, ťažko a pomaly sa mu rozmýšľa, obmedzuje pohybovú aktivitu, ktorá sa spomaľuje.

Má pocit, že všetko, čo v minulosti spravil, bolo zle, nedokáže nič ani teraz a má strach, že v budúcnosti to bude ešte horšie. Nie je schopný vôbec pracovať, starať sa o seba, v najzávažnejších stavoch prestane úplne rozprávať, jesť, nedokáže sa hýbať. Pacienti, ktorí prekonali závažnú depresiu, hovoria, že utrpenie pri nej býva oveľa horšie ako pri najhorších telesných bolestiach.

Príčiny depresie?

Podobne ako pri iných duševných poruchách spolupôsobí naraz viacero príčin. Biologické spočívajú v dedičnom základe alebo v biochemických zmenách v mozgu, ktoré môžu byť vyvolané aj psychologickými podnetmi. Biologické a psychologické príčiny sa navzájom ovplyvňujú nielen pri vzniku, ale aj pri liečbe depresie. Z psychologického hľadiska je pri vzniku ochorenia veľmi dôležitá schopnosť vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote.

Aj so stratou peňazí a majetku pri bankrote. Depresia patrí k najčastejším a najzávažnejším ochoreniam. Najzávažnejšími depresiami trpí asi 2-3% ľudí, menej závažnú prekoná počas života tretina až polovica obyvateľstva. Len jednu desatinu z nich však lekári správne diagnostikujú a aj z nich sa len asi tretina správne lieči. Dôsledkom nesprávnej liečby sú nielen závažné ekonomické straty pre pacienta i celú spoločnosť (depresia je v súčasnosti druhé najnákladnejšie ochorenie na svete), ale aj zbytočné utrpenie až smrť chorého (až 15 -20% pacientov sa pokúsi o samovraždu). Od r. 1957 poznáme lieky, ktoré dokážu ovplyvniť depresívne prežívanie pacienta - antidepresíva. Samotné ochorenie, ktoré sa u časti pacientov môže vracať, síce nevyliečia, ale dokážu ovplyvniť jeho príznaky a spolu s ďalšími liekmi na stabilizovanie nálady dokážu držať ochorenie pod kontrolou. Nemenej dôležitá je schopnosť vyrovnať sa s psychologickými príčinami depresie a so zvýšenou citlivosťou voči záťažiam pomocou psychoterapie.

Poznáme viacero psychoterapeutických metód, ktoré spolu s liekmi umožnia väčšine pacientov pokračovať v normálnom živote. Dôležité je mať niekoho, s kým sa možno porozprávať o problémoch, aktívne sa snažiť nežiť osamelo. Prvým predpokladom, ako sa depresii vyhnúť, sú vedomosti o nej. Spoznanie vlastného ochorenia a prvých príznakov je predpokladom, aby sa depresia nevrátila.

Ak pomoc najbližšieho okolia nestačí, treba vyhľadať obvodného lekára, psychológa alebo psychiatra. Možno pozorovať tendencie, že práve strata zamestnania a bankrot firmy patria k závažným spúšťačom depresie priam v masovom meradle. Osobitne sú tieto poznatky vedecky prepracované a zisťované aj v Japonsku, kde obrovské pracovné tempo a strata zamestnania či bankrot firmy vedie často k samovraždám. Nástupom hospodárskej krízy a vlny bankrotov počet samovrážd narastá.

Vladimír Strýček

Vladimír Strýček

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Podnikateľ Vladimír Strýček patrí medzi kontroverzné postavy ekonomického života na Slovensku. Hoci bol viackrát trestne stíhaný, právoplatne odsúdený nebol a trestné stíhanie mu bolo právoplatne zrušené. Založil spoločnosť Bankrot, ktorá pomáhala firmám pri ukončovaní svojej činnosti. Súdil sa s bývalým viceprezidentom policajného zboru Jaroslavom Spišiakom, ktorý ho v roku 2004 obvinil zo zosnovania a založenia najväčšej zločineckej a teroristickej skupiny na Slovensku tzv. “olejárov“, ktorá mala okrádať štát o miliardy na spotrebnej dani miešaním vykurovacích olejov a nafty. Za tento skutok bol poslaný Špeciálnym súdom do väzby. Najvyšší súd SR Uznesenie Špeciálneho súdu zrušil, z dôvodu porušovania ľudských práv a Trestného poriadku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu