Nie je zásluhou antropozofie, že sa na vesmír môžeme pozerať ako namnožstvo aktívnych živých duchovných bytostí, teda že za všetkými materiálnymiprocesmi treba hľadať živú duchovnú bytosť podobným spôsobom, ako za skutkamimužov vždy treba hľadať ženu. Za tento poznatok môžeme vďačiť teozofii H.P. Blavatskej. Obrovskou zásluhouantropozofie je však to, že do duchovnej vedy vniesla historický pohľad, čižeto, čo východnej filozofii – ontológii chýba. Východ teda poznal nekonečnúpulzáciu vesmíru, ktorú vyjadril v striedaní Brahmových dní a nocí,nedostal sa však až k záhade Golgothy, ku kvalitatívnej premene,k hodnote, ktorú prinieslo až kresťanstvo. Steinerovou zásluhou jepredovšetkým to, že vo svojej duchovnej vede konkretizáciou rozenkruciánskejontológie objasnil sedem biblických dní stvorenia človeka. Steinerova duchovnáveda je tak jednak prehĺbená Biblia, ale pretože v kresťanstve znovu„vzkriesil“ reinkarnáciu, bude presnejšie ak povieme, že Steinerova duchovná vedaje prehĺbeným kresťanstvom, čiže ezoterným kresťanstvom. V Steinerovomkresťanskom poňatí však reinkarnácia nadobúda iný zmysel, ako mala na východe,čo sa prejavuje na spôsobe vymanenia sa z cyklu inkarnácí. Kým východnabáda k čo najrýchlejšiemu vymaneniu sa z cyklu inkarnácií, na čovyužíva rôzne techniky, západ naopak –nabáda do inkarnácií, lebo práve v inkarnáciách sa dá veľa naučiť. Ideo to, odteliť sa ako zrelá osobnosť a nie ako niečo, čo po odtelenízostane v duchovnom svete slepé, hluché, nemé a neslobodné. Toto jezákladný rozdiel medzi východom a západom v nazeraní na tentoproblém. Ďalšou otázkou však je to, čo bude, respektíve čo sa už historickystáva zasvecovacím procesom. Aj tu Steiner urobil veľký krok dopredu, lebo odstarých zasvecovacích postupov, založených na bezpodmienečnej viere prešiel kobjasňovaniu moderného zasvecovacieho postupu založeného na poznávaní.Mnohokrát zdôrazňoval, že toto poznávanie má mať kresťanský obsah, že to tedanemá byť poznávanie pre poznávanie, lebo tak by takéto poznávanie nebolo ničíminým, ako transformovaným egocentrizmom. Aby sa poznávanie mohlo stať vnútornousilou, človek nesmie seba pokladať za centrum – to je paradox duchovnéhoživota. Poznávanie sa nesmie stať askézou, ktorá rozdeľuje a izoluje ľudí.Čo sa však postupne stáva, ale hlavne v budúcnosti bude zasvecovacím chrámom,to žiaľ Steiner neodhalil. Myslel si, že ľuďom pomôže hlavne štúdium jehoduchovnej vedy. Čo však je dnes tým, čo si od nás pýta baneustále vyžaduje nové a nové poznávanie? Čo je dnes tým kresťanským, čonás núti do vzájomného styku, teda proti spomenutému egocentrizmu? V obochprípadoch je to rozvoj výroby a techniky. Steiner si nevšimol, že pracovnýproces je presne tým procesom, ktorý kladie na človeka rovnaké požiadavky, akéon sformuloval ako zasvecovacie podmienky. To čo Steiner vymyslel akozavecovacie cvičenia, tak doslova to isté požaduje od človeka pracovný procesako živú potrebu. Steiner však v pracovnom procese a technike žiaľvidel len pôsobisko ahrimanských síl. V tomto momente dochádza v antropozofiik spomenutému zásadnému bodu obratu, koperníkovskému obratu. Doposiaľ saantropozofia točila len okolo vzniku inkarnácie cez opis historických vteleníZeme, teraz sa však dostáva k téme, kedy cyklus inkarnácií skončí. Všetkýmnám je jasné, že naše nanebovzatie, že vznik bohočloveka musí byť niečímvykúpený a že na to asi len ťažko bude stačiť dajaké cvičenie, i keďusilovné, či morálne zdokonaľovanie. Je len logické, že ožiť vo svojom vyššométerickom tele, respektíve prekonať - spiritualizovať naše fyzické telo – čo jejeden a ten istý proces, budeme môcť až vtedy, ak takéto fyzické telovytvoríme. Čo je vlastne technika? Nič iné, ako ono dotvárajúce sa fyzickételo, ktoré máme vytvoriť. Je len krátkou otázkou času, kedy sa technické„organizmy“, výrobcovia, firmy začnú samostatne reprodukovať, kedy im dámeslobodu ich vlastnej reprodukcie, čim sa vlastne vymaníme z ich područiaa staneme sa anjelmi výroby. Dotvorený technický výrobca je odpoveďou na otázku,ktorú si ľudia kládli už v stredoveku, či je človek zviera alebo anjel.Doteraz sa nikomu z duchovných učiteľov ani nesnívalo, že význam hmoty jeaž taký veľký. Odteraz sa antropozofia začína otáčať okolo hmoty rovnako, akosa po Koperníkovi začala Zem otáčať okolo Slnka. Trasú sa nám kolená predúžasnou dômyselnosťou s akou bol stvorený tento svet, padlú bytosť –človeka dovedú zákony hmotného stvorenia až tam, kde bude bohom!K spiritualizácii nášho fyzického tela sme totiž tlačení objektívnym procesomv ktorom sa dotvárajú výrobcovia. Nie duch sám sa prebúdza, ale hmotaprebúdza ducha. Materiálny svet, svet Ahrimana, technika, si neúprosne pýtaľudské fyzické telo a človek svojou predmetnou činnosťou svojímspredmetňovaním sa v technike jej ho fakticky odovzdáva. V tomtoprocese stvorenie – svet vytvorený Bohom nachádza svoj filozofický zmysel.
Nová antropozofia, ktorá by sa mohla volať aj antropozofická futurológia,alebo technozofia, vyrastá na novej paradigme, ktorej podstatu tvorí odhaleniesúvisu medzi skončením sa ľudských inkarnácií a vznikom reprodukujúceho sastroja – technického organizmu. Nová paradigma sa vyjadruje v myšlienke,že boj človeka o duchovnú ríšu, o nebeské kráľovstvo končí spolus ukončením personifikácie životnej činnosti technických organizmov.Súčasné nedotvorené technické organizmy – výrobcovia musia byť zatiaľ, kým sasamy nereprodukujú personifikované ľudskou prácou, čo má za následok, že človekje vystavený vplyvu ahrimanských síl. Práve na tento moment správne poukazujeSteiner. Vývinom výrobcov sa však zviditeľňuje kvalitatívne opačný procesa síce ten, že človek ako duchovná potencia výroby mocnie až do tejuzlovej miery, kedy sa stáva pre výrobcov bohom. Tým, že človek dáva slobodureprodukcie výrobcom – technickým organizmom, sa sám oslobodzuje spod vládyahrimanských síl. Kedy sa teda prestaneme inkarnovať do fyzického tela? Ažvtedy, keď nás dotvorené technické organizmy s tejto služby uvolnia! Našefyzické telo je tak zárukou nášho preduchovnenia. Výrobcovia, táto predĺžená rukaprírody - lebo technika nie je nič iné ako predĺžením prirodzených rozmerovľudského tela, nad nami vládnu, ale zároveň nás aj vychovávajú. Svojimipožiadavkami na vlastné zdokonalenie zároveň zdokonaľujú aj nás a zoslužby v ktorej musíme personifikovať ich ahrimanskú životnú činnosť násprepustia až vtedy, keď budú v tejto životnej činnosti úplne samostatné.Až teraz sa ukazuje, že význam hmoty sa nevyčerpáva len tým, že sa postupnestane naším zasvecovacím chrámom, našou vstupenkou do duchovného sveta, ale ažtým, že sa rodí Syn človeka, náš skutočný syn, na ktorého máme technickévýkresy. (Naše „biologické“ deti nie sú naším skutočným výtvorom, sú výtvoromomnoho vyšších duchovných bytostí ako sme my.) Význam hmotného sveta sa teda nevyčerpáva len naším zbožštenímdivinizáciou, ale hlavne v tom, že zabezpečuje kontinuitu života. Dnes(myslíme tým na súčasnej Zemi) odovzdávame tomuto budúcemu životu len svojefyzické telo, ale v ďalších inkarnáciách Zeme tomuto organizmu odovzdámeaj svoje éterické telo a postupne aj ostatné telá. Ale to už je inákapitola; prípadných záujemcov však môžem odkázať na moju publikáciu Steiner,Marx a nová paradigma.
PhDr.Vladislav Stanko
www.orientacia.sk
