„Dobre, tak o trištvrte na däveť sa stretneme u teba pred barákom. Po ceste nalodíme ostatných na pumpe a ide sa.“
Vyrazilo sa z Avanti so smradom od cesnaku v aute od natankovaného plynu. Ľavé zadné koleso mi brzdí trochu slabšie kvôli vytekajúcej brzdovej kvapaline. Aj napriek tomu, som Tomáša s druhou časťou osádky držal v tesnom závese za sebou až po výjazd na Nitru.
Prvá zástavka na „benzínke“ pri Zlatých Moravciach a druhá až v Štiavnici.
Štiavnica je naozaj krásne mesto s bohatou históriou, ktorú nám ochotne rozpovedala teta na Novom Zámku za 100 Sk.
„Mladý pánko nevykladajte si nohy na tie drevá.“ Toto upozornenie som dostal od tety niekoľkokrát bezplatne ako bónus.
Po klasickej prehliadke mesta a doplnení živín v miestnej reštaurácií, sme sa vybrali na kalváriu nad mestom.
Keď sme prišli pod kopec zdal sa dosť malý. Matúš si ale už v polke dal tabletku na srdce a sadol si s hlavou na kolenách na krásne schody, ktoré som si hneď aj odfotil. Už ho musel bolieť zadok, ale je kolegiálny a chápe, že mi trvá pol hodinu, kým to odfotím ako chcem.
Kaplnka, pri ktorej začal Matúš fibrilovať bola z vonku krásna. Pohlaď na ňu z mesta nás nesklamal, akurát percento stúpania nebolo v konštatácií s Matúšovými srdcovými chlopňami.
Vo vnútri nás čakalo prekvapenie. Chcel by som napísať, že len príjemne, no nebolo to tak. Kaplnka je z vnútra krásne pomaľovaná. Na strope sú maľby svätých v ktorých sa vôbec nevyznám, ale aj nezaiterasovaného človeka to musí uchvátiť.
Menej ma uchvátili rozbité a vylomené dvere, krabičky od cigariet fľaše od piva a „bongá“, čo to zanechali milovníci marihuany.
Rozbité okná a zničený oltár s truhlou značne kazili celkový dojem. Dúfam, že Banská Štiavnica si nájde vo svojom rozpočte peniaze aspoň na nové dvere, aby sa tento objekt ďalej neničil a nechátral. Prípadne môže zriadiť pre opilcov a mariškárov nejaký brloh bližšie k mestu. Nejaký poriadne zničený, aby si ho na svoj obraz nemuseli upravovať ako tú krásnu kaplnku.
