(aj tak by som nerozumel na RDS-e kde miestni policajtimerajú rýchlosť) tak som do prehrávača strčil cedečko zeppelinov IV. Tí na úvodspustili Black Dog a pretože túto muziku mám rád, trošku som pridaldecibelov. Plant dospieval a v tej malej pauze medzi skladbami spravaprišla otázka: „Ako toto môžeš počúvať?"Pretože priateľka je o trištvrte dekády mladšia a keď ona lúskalamalú násobilku, tak my sme už na rádiu Luxemburg počúvali ako Plant, Page,Jones a Bonham excelujú s hitom Whola Lotta Love, podujal som sa naobzvlášť ťažkú úlohu - vysvetliť priateľke - prečo je táto muzika pre mňadôležitá a prečo ju mám rád.
Roky, keď boli na výslní také skupiny ako Led Zeppelin, TheWho, Deep Purple a ďalšie boli síce na jednej strane krásne -s pohľadu super muziky, ale aj smutné (21.08.1968) a následná„normalizácia" spoločnosti. Všetci sme chceli mať dlhé „háro" a všetci smechceli mať tuzexové „Rifle" za 35 TZK (ľudovo zvané „bony"), všetci sme sačudovali ako mohol Bob Beamon skočiťv Mexiku do diaľky 890cm a ako to Dick Fosbury všetkým výškarom tiežv Mexiku natrel, keď cez latku skákal otočený chrbtom.
Tí čo mali mäkších rodičov to dlhé „háro" na hlave malia my čo sme mali konzervatívnych rodičov, tak sme každý mesiac bolivyhnaní k holičovi. Tie kapely boli pre nás vzorom - vzoromv obliekaní, v správaní, proste vo všetkom a navyše hrali takúmuziku, ktorá sa dala počúvať, ktorú sme mali radi.
Každý človek má rád tu „svoju" muziku Ty máš rada Kiss, onNirvanu a ja napr. Led Zeppelin. Lebo skladby ako: Moby Dick, Stairway toHeaven, Kashmir, Going to California alebo Child in Time, Black Night, Smoke OnThe Water od Deep Purple su naozaj jedinečné.
No, ale pre kľud v rodine som nakoniec to CDz prehrávača vybral a vložil som tam George & Beathovenss Petrom Novákom, ktorého máme radi obaja, pretože Špinavý ráj chudých,Klaunova spověď a Náhrobní kámen sú tiež fajn pesničky.
