Malo sa to stať

Všetko je nanič. Ľúbostný život, priatelia, rodina, dokonca ani v práci príliš nevynikám. Tak čo je zmyslom môjho života? Osamelosť, plač a nekonečné premýšľanie?Je to naozaj veľmi ťažké. Vzťah s človekom, ktorého nadovšetko milujem sa deň za dňom graduje a pochopenie medzi nami je čoraz horšie.Neschopnosť vysvetliť a nezáujem vyriešiť situáciu, ktorá sa v našom vzťahu objavila je ubíjajúca. Každý príbeh sa jedného dňa skončí. I ten môj. Je to jednoducho otázkou času. Nejeden raz som v poslednom čase pomýšľal na smrť.Späť k môjmu príbehu, ktorý sa začal spoločne strávenou nocou mojich rodičov po prehýrenej dedinskej zábave. Narodil som sa ja – Patrik. Nuž, viete si predstaviť, ako reagovali moji starí rodičia, keď k nim mama prišla s novinkou, že je tehotná. Bude svadba!!!A tak sa aj stalo. Svadba bola vďaka, či kvôli mne? Na túto otázku si odpovedzte sami. No jedno viem. Moji rodičia nikdy neboli zaľúbení, ako to v normálnom vzťahu funguje. Dôvodom ich svadby a toho, prečo spolu zostali som ja.No neviem, či rozhodnutie zostať spolu bolo tým najlepším riešením. Ako dieťa som veľmi trpel. Predstavte si, že prinesiete domov jednotku z polročnej písomky z matematiky a prvé, čo chcete povedať svojim rodičom je, oznámiť im túto skvelú novinku. No namiesto toho nájdete v kuchyni škriepiacich sa rodičov malého chlapca, ktorí vôbec nepočúvajú, čo sa im snaží povedať.Celé detstvo som prežíval podobné situácie. Až v období som začal chápať, že dôvodmi hádok mojich rodičov bola otcova častá neprítomnosť v domácnosti a matkine bokovky, ktorými si nahrádzala mužské teplo a pochybnú lásku z otcovej strany neuskutočniteľnú.Úžasné stretnutie mňa a Moniky. O tom sa mi snívalo často krát. Bola nádherná. Vkusné a vzrušujúce oblečenie a z pohľadu jej sálajúca obrovská charizma. Zamiloval som sa.V telefónnom zozname mi svietilo nové číslo. Bolo Monikine. Dlho som sa odhodlával ozvať sa jej. Poznáte to. Hodnú chvíľu čumíte na svietiace číslo vo vašich kontaktoch a keď sa konečne rozhodnete, že sa danej osobe ozvete, máte takú trému, že neviete, čo povedať. No zavolal som jej. Pozval som ju na kávu a pomaly ju dobíjal. Bolo vidno, že som jej sympatický, no nemala v očiach svetielko, ktoré žiarilo v tých mojich. A po niekoľkých stretnutiach som sa jej spýtal, či nechce so mnou chodiť. Viem, v dnešnej dobe sa to zdá, ako otrepaná fráza, no ja som si okamih, kedy povedala „s radosťou“, poriadne vychutnal.Odvtedy sa veľa v mojom živote zmenilo. Vzťah s Monikou bol krásny, no nastali aj situácie, kedy sme sa hádali. No o to lepší bol sex po zmierení. (Smejem sa, lebo toto som často počul v romantických filmoch, ktoré ma Monika raz za čas prinútila pozerať.) Každú voľnú chvíľu sme sa snažili stráviť spoločne. Niekedy to bolo ťažšie zosynchronizovať náš voľný čas, keďže máme obaja pohyblivú pracovnú dobu. No každopádne sme svoje spoločné chvíle trávili napríklad výletmi po slovenských pamiatkach, chodili sme s mojimi kolegami na grilovačky, keď sme boli obaja leniví, trávili sme čas povaľovaním sa pred televízorom a zabávaním sa na našich obľúbených filmových, či seriálových hláškach. Monika mi vyhovovala vo všetkom. Aj v posteli ma dokázala vyhecovať tak, že som podával svoje najlepšie výkony. Teda aspoň som si to o sebe myslel, keď to porovnávam s jednorázovkami, ktoré som predtým absolvoval. Všetci nám vraveli, ako ku sebe patríme a že sme sa našli. Naše okolie bolo spokojné s vyvýjajúcim sa vzťahom, možno Monika už v tom období nie...Preto, keď som sa pred pár hodinami vracal z práce domov, nečakal som, aké prekvapenie ma bude v spálni rodičov čakať.Predstavte si, že sú vaši rodičia na nože, odkedy si pamätáte. Prišli ste z práce o čosi skôr a vyzúvate si topánky v predsieni. Vtom som začul spokojné vzdychanie zo spálne mojich rodičov. Nastražil som obe uši a vzápätí mi vzdychy boli povedomé. Zo spálne kričala moja priateľka... Moja Monika!Rozbehol som sa. V návale zlosti som zamieril rovno do spálne, odkiaľ sa zvuky ozývali, s trasúcou rukou som otvoril dvere a myšlienky, ktoré mi prebiehali hlavou v danej chvíli boli potvrdené.Monika si to rozdávala s mojím otcom. S otcom, ktorého som ľutoval, keď som pochopil, že ho mama celý život podvádza, s mojím otcom, ktorého som mal rád aj napriek tomu, že mi nevenoval toľko času, koľko potrebuje stráviť malý chlapec so svojím veľkým tatom, s otcom, ktorého som mal rád až do tejto chvíle.Tresol som dverami, naštartoval auto a šiel som, nevedno kam. Po štyroch hodinách jazdenia len tak, kedy sa už začalo stmievať, som zaparkoval pred sídliskom, kde býva moja babka. Babka, jediná osoba, ktorá mi na tomto smradľavom svete zostala, jediná, ktorá ma má naozaj rada.Tento deň je už na mňa toho priveľa. Priveľa myšlienok, priveľa plaču, veľká tmavá hmota pred mojimi očami. Nedokážem to všetko ovládnuť. Idem na balkón nadýchať sa čerstvého vzduchu a o všetkom popremýšľať s chladnejšou hlavou. No nemal som to robiť. Babkin byt je na piatom poschodí a v tomto prípade sú činy silnejšie, ako city a ja sám...