To ma priviedlo k myšlienkam na ľudí okolo mňa. V živote sa stretávame s mnohými ľuďmi. A každý v nás zanecháva istú spomienku. Či zlú alebo dobrú.Myslieť na rodinných príbuzných, ktorých sme už dlhú dobu nevideli, myslieť na kamarátov, s ktorými by sme sa radi stretli, ale vždy sa nájde "niečo dôležitejšie".Ako človek, ktorý rád cestuje často myslím na priateľov, ktorí sú ďaleko odo mňa. Zblížiť sa s niekým je pre mňa jednoduché. No neskôr sa pobrať svojou cestou a nebyť s človekom, blízkym môjmu srdcu je pre mňa ťažké. Spomínať na spoločné zážitky, pri ktorých sme sa veľa nasmiali, ale aj poplakali s úsmevom na tvári, to je jedna z možností, ako si pripomenúť "staré dobré časy".Je zvláštne, s koľkými ľuďmi sa denne stretávame, koľkí ľudia nám vryjú spomienky do srdca a na koľkých často spomíname. Pretože spomínať je krásne...
1. nov 2010 o 19:06
(upravené 1. nov 2010 o 19:22)
Páči sa: 0x
Prečítané: 556x
V stave mojej mysle
Spomínať na našich zosnulých predkov a priateľov ma priviedlo k premýšľaniu nad mnohými vecami. Slovo "prečo" blúdi mojou hlavou, odkedy som zapálila sviečku na hrobe mojej milovanej prababičky. Osoby, pri ktorej som vyrastala, osoby, ktorá mi s toľkou trpezlivosťou rozprávala zážitky z detstva, zážitky o stratených príbuzných, ktorí sa rozpŕchli po celom svete. Jednoducho mi chýba táto osobnosť.
Denisa Vladovičová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
