A aby sme mali čisté svedomie, lejeme si na hlavu, do hlavy, na telo, jednoducho všade kde to ide, poniektorí aj na psov alebo mačky či inú háveď a zvieratá hektolitre voňaviek, len aby sme ako-tak zakryli tú kopu sračiek, čo tu po nás zostáva. Zabudnutá únava sa opaľuje kdesi na Kanárskych ostrovoch. Nikto ju už nepozná, nikto na ňu nemá čas. Zdravý spôsob života, strava so stopercentným obsahom živín, skladovateľná aj pri mínus aj pri plus stupňoch, ktorá však vydrží len pri zachovaní všetkých podmienok, nadiktovaných nejakými neosobnými strojmi, čo to všetko opečiatkujú a označkujú a bohvie čo všetko ešte, nám poskytuje neopakovateľný pocit z konzumovania zaručene čerstvej zeleniny z minulého leta a preto sa cítime svieži, takže na únavu si ani nespomenieme.
A ak by sme si náhodou nevedeli niečo vysvetliť, alebo vyriešiť, alebo si nebodaj nevedeli poradiť so zaručene čerstvými vecami, priletí nám na pomoc Mr. Wang na jeho zaručene nepripálenej a vždy čistej panvici aj s krásnou hosteskou, ktorá cvičí iba so skladacím posilňovačom a zaspáva len na kontúrovanom vankúši (ešte, že sa dá do tridsiatich dní vrátiť), lebo veď na ničom inom sa spať nedá. A čo takto zem ? Ale nebudem ju provokovať, aby si náhodou nezavolala svojho kolegu v napumpovanom tričku a aby mu náhodou neprasklo, lebo mne už asi prasknú nervy z toho ako zdravo všetci žijeme a pritom ma čaká infarkt , lebo už ani obesiť sa poriadne neviem a len tak si tu visím a hompáľam nohami. Musel som si z toho zapáliť aby som náhodou nezomrel úplne zdravý, lebo to by som ani trochu nevybočil zo všeobecného priemeru zdravo žijúcich ľudí. Už ma to nebaví. Dajte ma dolu ! Počujete ?! Dajte ma dolu ?! Rýchlo, rýchlo, rýchlo ! Haló, je tu niekto ?! Pomóóóc, pomóóóc ! Do kelu, ja blbec, tiež som sa vybral obesiť do lesa. Veď sem už nikto nechodí, každý má doma virtuálny les plný kadečoho možného. Stačí len sledovať pokyny sprievodcu a zadať požadované hodnoty do príslušných polí, nasadiť okuliare, rukavice a poďme na huby. Okolo pláva žralok a antilopa si dala na obed levíča, ako zákusok, veď hlavný chod bol ľadový medveď. Všetko je možné, akurát nemožné sa nemôže stať. Túto malú chybičku sa programátorom zatiaľ nepodarilo odstrániť. Ale už to dlho trvať nebude, pripravená je prvá beta verzia, voľne stiahnuteľná zo siete a za mierny poplatok bude do dvoch mesiacov prístupná plná verzia, ktorá vyrieši aj tento problém. Ale na jednu vec programátori nepamätali. Nedá sa tam obesiť a preto človek ako ja musí chodiť do skutočného lesa, aby zažil nečakané dobrodružstvo aj bez nejakých nakorenených doktorov. A tak si tu visím, neschopný zamordovať sa, lebo v dnešnej dobe sa to už len tak ľahko nedá. Zatiaľ sa mi nechce, ale za chvíľu si pohľadám vreckový nožík a odrežem sa. Ešte jednu si zapálim. Dúfam, že túto už neprežijem.
14. mar 2005 o 07:01
Páči sa: 0x
Prečítané: 359x
DILEMA OBESENCA
Skúsme odstreliť zasranú počítačovú grafiku opečeným holubom, alebo sa obesiť na strom, len tak bez príčiny si visieť vo vzduchu, hompáľať nohami a fajčiť marlborky. Možno, že si človek trochu zadymí pľúca, ale aspoň to nebude také nudné a konečne si aj trocha oddýchne od tých všetkých sračiek, čo naňho číhajú vonku medzi domami s novou omietkou a farebnou fasádou. Obchádzame jeden druhého vyhýbajúc sa cudzím hniezdam, len aby sme nemuseli pozerať si do očí.
Písmo:
A-
|
A+






