Viete, aj tak si myslím, že keby stromy vedeli rozprávať, tak by nám toho chceli strašne veľa povedať. Vôbec teraz nenarážam na ekológiu a vôbec nie som podplatený "zelenými" a ani toto nepíšem na ich objednávku. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že stromy, keby vedeli rozprávať, tak by sa len sťažovali. Práve naopak. Myslím si, že väčšina stromov by vôbec nerozprávala o ľuďoch a o tom ako im škodia. Prečo by sa mali zaoberať takými vecami, s ktorými aj tak nič nespravia? Alebo len preto, že stretnú práve vás, keď idete okolo? Nie. Rozprávali by o tom, čo zažili, ako sa im darí a kam všade by šli, keby neboli koreňmi pripútaní na jedno miesto. Myslím si, že najviac by rozprávali práve o tom, ako radi by sa pohli z miesta aj niekam inam, ale pritom by sa vôbec nesťažovali na to, že nemôžu. Ostali by len v čisto teoretickej rovine, bez žiadnych zlých úmyslov voči niekomu a už vôbec nie voči ich vlastným koreňom. Veď to by išli sami proti sebe. Trošku by si posnívali v oblasti "čo keby?" a nechali prostredníctvom vás pozdraviť všetky stromy, ktoré stretnete a ktoré oni nikdy neuvidia. Vlastne by ich vôbec nevzrušilo, že idete okolo. Ďalej by si šumeli listami vo vetre a kývali vám vetvami na pozdrav. Naťahovali by sa nimi za neznámymi diaľkami a dobrodružstvami. Stromy vlastne nepotrebujú hovoriť. Všetko vyjadrujú svojou existenciou, tým že sú. Každý ich pohyb je vlastne rozprávanie a šum listov je šepot, ktorému sa dá ľahko porozumieť, len treba pozornejšie počúvať. Stromy sú v tomto smere oveľa múdrejšie ako ľudia. Neplytvajú zbytočne slovami. Nepoznajú frázy.
Byť tak stromom s pohyblivými koreňmi...
