MARLBORKY

José Pedro Alcazár sa dobre najedol, oddýchol si a vybral sa do baru "U ospalého toreadora". Juan António Pomaranč ho tam už čakal pri svojom klasickom dvojdecovom pive značky Cruzcampo. José Pedro Alcazár mu pozdravil kývnutím ruky a zakričal smerom k baru: - Hej, Juanita Almódovar Perézová ! Pozeral sa pritom priamo na tučný zadok, ktorý bolo vidno spoza pultu. Keď sa oslovená postavila a otočila smerom k nemu, jeho pohľad sa posunul vyššie a spočinul vo výstrihu, v ktorom ležali melóny také prezreté, že len-len že sa nevyliali z okrajov čipky. S pohľadom zabodnutým do jedného bodu, dodal: - Veď vieš, - pričom ešte mávol rukou a pri otáčaní si povzdychol. - Tak ako ? Stále ti nedá spať ? - privítal ho s úsmevom Juan António Pomaranč. - Ále, - kývnuc rukou unudene odpovedal José Pedro Alcazár a prisadol si. Zatiaľ čo ticho sedeli pri stole, priniesla Juanita Almódovar Perézová pivo. Postavila ho na stôl, pričom chvíľku, kedy sa zastavila, pohotovo využil José Pedro Alcazár a capol ju po zadku. - Ber tie ruky preč ty plnená paprika, - zrúkla naňho Juanita Almódovar Perézová a z voleja mu dala facku. José Pedro Alcazár sa vyvrátil aj so stoličkou. Juan António Pomaranč sa rozrehotal ako kôň, pričom ceril svoje veľké, žlté zuby. Aj on by sa bol vyvrátil, keby ho nezachytil stôl, na ktorom boli položené poháre s pivom. Tie okamžite zmenili polohu a zaľahli ako pri bombardovaní, pričom všetok svoj obsah vyliali cez palubu. José Pedro Alcazár sa postavil a buchol päsťou do svojho kolegu Juana Antónia Pomaranča. - Už dosť, - povedal a obrátil sa k Juanite Almódovar Perézovej. - Ešte raz to isté. Pre obidvoch. Chvíľu sedeli ticho a čakali kým ich obslúži. Potom začal Juan António Pomaranč: - Tak čo ? Bude niečo z tej stávky ? - Ale áno, - odpovedal José Pedro Alcazár a vytiahol tri balíčky Marlboriek. Jeden si odložil pre istotu, aby ho Juan António Pomaranč nevysmial, keby sa mu to nepodarilo. Potom, keď mu to pôjde dobre, tak ho vytiahne. Zapálil si prvú Marlborku. V slnečnom svetle, ktoré prenikalo cez okno, tvoril prvý vyfúknutý dym obrazce ako z gréckej mytológie. Prešli prvé tri minúty. José Pedro Alcazár si od prvej Marlborky odpálil druhú. Bar "U ospalého toreadora" bol zatiaľ prázdny. Boli tam len oni dvaja: José Pedro Alcazár a Juan António Pomaranč. No, a samozrejme Juanita Almódovar Perézová. Po necelej hodine sa k tejto spoločnosti pridal aj hustý cigaretový dym, ktorý naplnil všetky kúty baru "U ospalého toreadora", ktorého rozloha bola natoľko malá, že nedokázala čeliť množstvu dymu, ktorý José Pedro Alcazár vyfukoval už z dvadsiatej prvej Marlborky. Zatiaľ nikto nepovedal pol slova. José Pedro Alcazár sa tváril, že vychutnáva cigaretu, ale bolo vidno, že dym vťahuje rýchlo a vôbec nie s pôžitkom. Odpálil si dvadsiatu druhú cigaretu. Juan António Pomaranč ho mlčky sledoval. Dokonca aj keď im došlo pivo nepreriekol, iba počkal, kým sa jeho zrak stretne so zrakom Juanity Almódovar Perézovej a potom jej ukázal na prstoch ďalšie dve pivá. Tá im ich mlčky priniesla, postavila na stôl a odišla späť k baru. Pri dvadsiatej tretej cigarete vošiel hlučne do baru Pedro Salinas. Už chcel niečo povedať, keď uvidel znamenie Juana Antónia Pomaranča. Keď videl ako si José Pedro Alcazár pripaľuje od dvadsiatej tretej Marlborky dvadsiatu štvrtú, hneď všetko pochopil a len mlčky pokynul Juanite Almódovar Perézovej. Tá mu hneď doniesla pivo. Zobral si stoličku od vedľajšieho stola a prisadol si k Juanovi Antóniovi Pomarančovi. Spomenul si ako sa aj on kedysi pokúšal vyfajčiť tri balíčky Marlboriek. Spomenul si aj na to, že si priniesol aj štvrtú krabičku, aby dokázal, že má naviac. Ale o tom vie len on, pretože sa mu nepodarilo vyfajčiť ani tie tri, takže tú štvrtú ani nevybral.

pokračovanie