MARLBORKY (časť 2)

Najlepšie na tom bolo, že to bola jediná izba v jedinej miestnosti, ktorú Juanita Almódovar Perézová obývala. Takže ak by sa niekomu podarilo stávku vyhrať, to znamená, že by neodpadol skôr ako vyfajčí potrebný počet cigariet, črtala sa mu celkom pekná vyhliadka na noc. Juanita Almódovar Perézová bola pre chlapov z tejto štvrte niečo ako sexsymbol, pretože bola slobodná a tým pádom spĺňala všetky predpoklady na to, aby urobila chlapa šťastným. Aspoň takto si to miestni playboji vysvetľovali. Zatiaľ sa však túto časť výhry nikomu získať nepodarilo, pretože aj keď zvládol potrebný počet cigariet, zložila ho druhá časť výhry, ktorou bol neobmedzený počet pív na účet vyzývateľa. A aj keď strávil noc s Juanitou Almódovar Perézovou, nebol schopný ničoho po čom tak veľmi túžil. A keď ráno odchádzal z prvého poschodia baru "U ospalého toreadora", vôbec na nič sa nepamätal. Ženy miestnych chlapov to mlčky trpeli, lebo ako im dôverne prezradila Juanita Almódovar Perézová, vždy keď ostatní odídu, zvalí dotyčného z postele a ten sa vyspí na zemi. Takže nič nemorálne sa nestane a výherca si aj tak nič nepamätá. A keby aj chcela niečo. Čo sa už len dá robiť s takým ožratým chlapom ? Veď to určite sami dobre poznajú. Medzitým sa bar "U ospalého toreadora" skoro zaplnil. Juanita Almódovar Perézová teraz behala od pultu k stolom, podľa toho, ktorý z chlapov zdvihol ruku a nosila toľko pív, koľko jej oznámili prsty na dotyčnej ruke. José Pedro Alcazár zatiaľ fajčil päťdesiatu tretiu Marlborku. Nevyzeral vôbec zničený ani ináč chorý. Keby sem vošiel niekto nezainteresovaný a chvíľku by ho pozoroval, pomyslel by si, že je to vosková figurína stelesňujúca šetrnosť. Keďže si pripaľoval jednu od druhej, naozaj sa mohlo zdať, že šetrí na zápalkách. V bare "U ospalého toreadora" bolo dusno a štipľavo. Všetci sedeli s prižmúrenými očami a ticho pozorovali José Pedro Alcazára. Väčšina divákov to už skúsila a teraz sa s ním porovnávali. Či boli lepší, alebo horší. Keď José Pedro Alcazár fajčil päťdesiatu deviatu Marlborku, siahol voľnou rukou do vrecka a vytiahol štvrtý balíček Marlboriek. Všetci naokolo pochvalne zamrmlali, dokonca aj Juanita Almódovar Perézová pochvalne pokývala hlavou. Juan António Pomaranč mu balíček otvoril. José Pedro Alcazár bol šťúply chlapík s ostrými lícnymi kosťami. Celkovo bol dosť chudý a teraz keď silno poťahoval z cigarety, vyzeral ešte chudší. Líca sa mu pri potiahnutí prepadávali dnu do ústnej dutiny a jeho tvár vyzerala ako tvár smrtky, keď ju nakreslia deti. Tenké prsty na obidvoch rukách mal žlté od dymu. Mal ich žlté všetky, pretože cigaretu držal vždy inými dvoma prstami. Kvôli spestreniu. Videl to tak u ostatných chlapov, keď sa bol pozrieť na ich stávku. Zapálil si šesťdesiatu piatu Marlborku. K tomuto číslu sa zatiaľ v dejinách tejto stávky nikto nedostal. Všetci chlapi na seba pochvalne pohmkávali. Keď ju dofajčil a pomaličky zahasil, nastalo hrobové ticho. Všetky pohľady sa upierali raz na José Pedro Alcazára a raz na Juana Antónia Pomaranča. José Pedro Alcazár sa postavil, roztiahol ruky ako-keby niekoho požehnával a povedal:
- Pivo pre všetkých, - dal ruku na plece Juana Antónia Pomaranča a dodal: - tuto Juan António Pomaranč to platí !
Ešte stále bolo v bare "U ospalého toreadora" hrobové ticho. Juan António Pomaranč sa postavil, urobil také isté gesto ako José Pedro Alcazár a povedal:
- Vyhlasujem ťa za "Cigaretového kráľa" v našej štvrti. Svoje práva poznáš. Povinnosti nemáš žiadne. Pivo pre všetkých !
Tento dodatok znamenal potvrdenie stávky. Hneď nato sa ozval búrlivý potlesk a piskot a každý sa tlačil k José Pedro Alcazárovi blahoželať mu. Juanita Almódovar Perézová sa pri pulte nestačila obracať, pričom sa veľavýznamne usmievala. José Pedro Alcazár pil jedno za druhým. Asi po desiatich pivách sa postavil na stôl a pomaly všetkých utíšil. Potom povedal:
- Záverečná. Nech sa páči všetci domov.
Za každým slovom sa mu čkalo, ale aj tak táto veta utíšila aj ten najslabší šuchot. Všetci ostali ako z kameňa a nemo vyvaľovali oči na omámeného José Pedro Alcazára, ako sa pokúša udržať rovnováhu. Pre istotu si sadol.
- No čo je ? Nepočuť ? Záverečná ! - vykríkol, pričom sa znovu pokúsil vstať. Hneď si to však rozmyslel a sadol si späť. Keďže bol momentálne "Cigaretový kráľ", chlapi začali šomrajúc odchádzať. Keď odišiel posledný, José Pedro Alcazár horko-ťažko zamkol dvere a s víťazoslávnym úsmevom sa obrátil na Juanitu Almódovar Perézovú:
- Poď ty tučnučká veľryba, poď si ma uložiť. Zavesil sa do nej a nechal sa ťahať hore po schodoch.
Keď ráno prišla sanitka, ktorú zavolala Juanita Almódovar Perézová, bol už José Pedro Alcazár mŕtvy. Našli ho s vyvrátenými očami a s otvorenými ústami ležať na posteli. O dva dni bol pohreb. Keď ho pochovávali, boli tam všetci chlapi zo štvrte. Dokonca aj ich ženy a Juanita Almódovar Perézová, na ktorú všetky nenávistne zazerali. Do truhly mu vložili aj tabuľku z nápisom: "Cigaretový kráľ", vypísanú zlatým písmom. Keďže vyhlásenie súdneho lekára znelo: totálne vyčerpanie a otrava alkoholom v spolupráci s nikotínom a následné krvácanie do mozgu, stiahli aj žalobu na Juanitu Almódovar Perézovú, ktorú na ňu podala mama a sestra José Pedro Alcazára. Bar "U ospalého toreadora" ďalej úspešne funguje, hoci stávky o "Cigaretového kráľa" sa už nekonajú. Juanite Almódovar Perézovej už aj tak vypršala zmluva s miestnou filiálkou Marlboro. Teraz podpísala zmluvu s firmou zaoberajúcou sa prenájmom hracích automatov. Na posledného "Cigaretového kráľa", José Pedro Alcazára sa už skoro zabudlo. Pri jeho hrobe sa však ešte občas stretnú tri osoby: jeho mama, sestra a Juanita Almódovar Perézová.

prvá časť