V decembri minulého roka som sa vrátila z Anglicka, presnejšie z indickej komunity žijúcej v Londýne, a po decembrovom zaklimatizovaní, zresetovaní a vianočnom oddychovaní, som sa rozhohla HĽADAŤ SI PRÁCU.
Počas mesiaca január som si poslala x životopisov, bola na pár pohovoroch, niektoré dopadli aj úspešne, avšak stále, aj napriek tomu, že už prácu mám (od dnes), to nie je ono. Aspoň zatiaľ to tak necítim. Dávam tomu čas (3-mesačná skúšobná doba je predsa na to, nie?)
Ako mi jeden známy pár dní dozadu povedal - človek si musí ujasniť čo chce robiť, mať cieľ a potom všetky aktivity smerovať k tomu, aby stanovený cieľ dosiahol. Áno, pravda, avšak...čo ak ten cieľ nemám? Čo ak ho nemám a neviem si teda zmanažovať svoje ďalšie kroky vedúce k jeho dosiahnutiu? Čo v tom prípade?
Diskusia mesačníka Profit-u konajúca sa v bratislavskom Martinuse na Poštovej s výstižným názvom "Ako si nájsť prácu, ktorá Vám bola súdená" bola v niečom podnetná a navyše so zaujímavými hosťami, Blog na Linkedine, na ktorý som pár minút dozadu natrafila, sa nesie v rovnakej tématike - ako zistiť čo Vás baví, ktorá práca Vás bude napĺňať. Výsledkom oboch bolo jediné - skúšať. Buďte zvedaví, skúšajte, užívajte si tú cestu objavovania a časom dospejete k zisteniu, že ste našli to pravé orechové.
Priznám sa, znie to ľahko a pekne, avšak stresy a pochybnosti neminuli ani mňa. Človek, ktorý nevie presne čo chce, je jednoducho stratený a častokrát tápe. Tápem aj ja a k tomu si sama pridávam nátlak na svoju osobu s tým, kde by som pracovne už mala byť. Súdiac a porovnávajúc sa podľa okolia. Vždy sa ukľudním, na chvíľu, racionálne si odôvodňujúc, že každý si ide svojou vlastnou cestou a preto sa neradno porovnávať. V prípade, ak Vás to pozitívne motivuje, tak pokojne.
Na záver však dodám len toľko, ak ste našli prácu, ktorá Vás baví a napĺňa, gratulujem, ste šťastní. K tým druhým, ktorí v takej pozícii nie sú a skúšajú šťastie, prajem veľa síl a šťastia na ceste k vytúženej pracovnej spokojnosti.
