Som zástancom - hovor pravdu, neklam, buď slušný a nesúď druhých. Nie vždy sa mi to však darí aj uskutočniť, priznávam, ale snažím sa. O čom chcem však hovoriť je nasledovné:
Nikdy som nerozumela hrám medzi mužom a ženou, hrám, kedy robíte určité veci za účelom dosiahnutia toho čo chcete tak, aby ste mali z toho potešenie a druhú stranu dostatočne zmiatli. Nie, ani teraz vo veku 27 rokov tomu nerozumiem, nerada to praktizujem, chcem všetko na rovinu. Máš záujem? Ok, ak ho mám aj ja, good for us, ak nie, tak nestrácajme čas, keď to tak ten druhý necíti.
Kto častejšie praktizuje tieto hry? Muži či ženy, či rovnako či ťažko povedať? V princípe je to vlastne úplne jedno, pozrime sa však na to z perspektívy osoby, ktorá je tou mätúcou, tj. osoba s ktorou osoba druhá hrá hru o ktorej osoba prvá nevie/ neprizná si to/ vie, ale nevie čo spraviť alebo vie a vyhovuje jej to..možností je veľa.
Takto skúšanou osobou som bola aj ja. Miesto, čas, druhú osobu netreba konkretizovať :)
Pravdepodobne bolo všetko zjavné, pre nezainteresované určite, ale poznáte to. Ľahšie sa hovorí čo by ako malo byť, keď nie ste v koži toho druhého a presne. Chlapec veľmi veľmi pohľadný, starší, nie moc, tak akurát, charizma, ktorá by Vás omámila na sto kilometrov aaaavššaaak signály mätúce, raz povediace veľa, inokedy takmer nič alebo úplný opak. Kto sa mal v tom všetkom vyznať? Ženy to majú občas ťažké, muži samozrejme tiež, ale naivita a stále dúfať, že to bude tak ako by ste chceli sú črtami poväčšine žien. Nechcem generalizovať všetky ženy, generalizujem tie, ktoré poznám a viem ako určité veci vnímajú ony. A áno, vnímajú ich tak ako som ich vyššie opísala. Ako mi raz jedna kamarátka povedala:
"Presne. Proste ta nadej z nas robi zeny. A keby sme to v sebe nemali a neboli schopne muzom davat dalsiu a dalsiu sancu a stale verit, ze sa zmenia, tak by ziaden vztah nevydrzal."
Veta hodná všetkého, pretože je tak neuveriteľne pravdivá!!!!
Proste nádej z nás robí ženy. Áno, túto nádej som mala aj ja, už ju nemám, stále sa učím, ale čo sa týka vzťahov mužsko-ženských mám pocit, že sa budem učiť neustále a aj tak to nakoniec aj tak nepochopím. Ale ...nádej predsa zomiera posledná :D Nekomplikujme si to však viac než je potrebné. Rozprávajme sa OTVORENE o tom, čo nás trápi, čo by sme chceli, čo ako vnímame, aké máme od seba očakávania a podobne. Možno to bude na chvíľu bolestné, avšak z dlhodobého hľadiska to ocenia obe strany. Robme to a robme to častejšie!
