(17. október 2015, Southall, VB)
27. septembra som odcestovala z Bratislavy do Bournemouthu v Anglicku. Po lete, dlhom čakaní a presúvaní sa z jedného mesta do druhého som nakoniec dorazila do svojej novej "family" - host family, kde ma už netrpezlivo očakávali. Útulný dom s dvomi psami, manželmi, tromi detmi (pričom iba jedna z nich bývala spoločne s nimi v jednej domácnosti) a Nemcom Felixom, s ktorým sme najbližšie dva-tri týždne strávili veľa času spoločne.
Po niekoľkohodinovej ceste som bola rada, že som našla ten správny dom a mohla sa pokojne zložiť vo svojej novej izbe. Na druhý deň ráno ma čakala hneď škola Westbourne Academy, v ktorej som si zvolila extra intenzívny kurz angličtiny, čo v reáli znamenalo 40 hodín lekcií za týždeň - suma sumárum - v škole ste od 9:30 do 16:30 každý deň. V prípade ak plánujete pozrieť mesto a navštíviť nejaké zaujímavosti, nie je to tá najsprávnejšia voľba, ale mne išlo primárne o zdokonalenie sa v angličtine.
Nová škola, noví ľudia, prevažne zo Švajčiarska, Nemecka, Turecka, Francúzska, Kórei atď - tj rôznorodosti sa medze nekládli :) Profesori veľmi nápomocní, milí a vtipní, pripravení zodpovedať každú otázku.
Avšak dva týždne na škole a v rodine ubehli veľmi rýchlo a moje ďalšie kroky mali smerovať ďalej za prácou v Devone. 5-6 hodinová cesta (aj s prestávkou či čakaním) sa však nevyplatila, nakoľko po príchode na určené miesto som pochopila, že tadeto cesta nevedie. Izba špinavá, neuprataná, chýbalo základné vybavenie a moja hlavná pracovná náplň by bola housekeeping - upratovanie, pri ktorom nie je potrebné využívať angličtinu. Rozhodovala som sa spontánne, možno unáhlene, avšak na druhý deň ráno som sa vracala späť k host family do Bournemouthu. Boli iba tri možnosti - podať sťažnosť na agentúru a žiadať nové umiestnenie, zotrvať v BH a hľadať si prácu tam alebo sa vrátiť späť na Slovensko. Podala som sťažnosť a zároveň si dala deadline na nájdenie práce, nakoľko za každý deň navyše strávený u host family bolo samozrejme nutné zaplatiť peniaze. Deadline bol piatok (pre info z Devonu som sa vrátila v nedeľu). Po krátkej snahe nájsť si prácu som sa rozhodla vrátiť späť na Slovensko pripravená hľadať si prácu tu. Od kúpy letenky ma delilo iba pár ťuknutí kým medzitým sa mi ozvali z agentúry, že mi našli nové umiestnenie. Mesto nie až tak moc vzdialené od BH nazvané Southall. Situácia si však vyžadovala promptné rozhodnutia, kedže som sa sem musela dostaviť asap. Pár hodín na rozlúčku s Félixom či rodinou, čas na darčeky al. nejakú inú pamiatku už nebol. Do BH som prichádzala ako zadaná, z BH som odchádzala ako zadaná, avšak zadaná s Nemcom. Ukončenie jedného vzťahu a začiatok nového.
Devon - Po krátkom stratení sa a zistení, že najbližšie týždne či mesiace budem žiť v indickej komunite som nečakala, no stalo sa. Robím prácu, ktorú by som od seba nečakala - barmanku, a snažím sa prijať fakt, že som od všetkých blízkych vzdialená x tisíc km. Samota mi nikdy nevadila, skôr naopak, avšak momentálne som niekde a netuším aký koniec to bude mať. Neviem ako dlho sa tu zdržím, či po skončení tu pôjdem do Nemecka alebo sa vrátim späť na Slovensko. Mám toľko času na premýšľanie a sama pre seba ako už dlho nie. Viem, že to všetko zvládnem, nie som ani prvá ani posledná, nakoniec som si to sama vybrala a koniec koncov o nič nejde. Chcelo to nové zážitky, skúsenosti, nových ľudí, angličtinu a všetko to bolo a stále je, čo bude potom uvidíme.
Najlepšie na tom všetkom je to, že nič z toho sa naplánovať nedalo, pretože to malo úplne iný spád než to pôvodne malo mať.
