Nie som nijako extra turisticky zdatná, vyhľadávam skôr ľahšie túry, a pokiaľ možno bez reťazí. Aspoň tomu tak bolo minulý rok. Avšak rozdiel oproti minulému roku je v tom, že teraz nemám pri sebe nikoho, kto by všetko naplánoval a ja sa mohla tak plne venovať len pohľadu na krásy Slovenska.
Hotel mám už rezervovaný, viem do ktorého kúta našej krajiny budú moje kroky smerovať, ale úprimne, som mierne vydesená. Keď si však racionálne zdôvodňujem, že mi nič nehrozí, že môžem robiť len to čo budem považovať za vhodné a mne príjemné, tak viem, že nie je priestor pre strach.
Byť sám, vymýšľať si svoj vlastný program, naplánovať turistickú trasu a užívať prítomný okamih. Spoznať nových ľudí, zistiť niečo nové o sebe, prekonať seba samého a možnosť pochváliť sa, že som na vlastné oči videla to čo pekne zatiaľ vyzerá len na obrázkoch.
Toto všetko ma láka a prevažuje nad otázkami typu či to zvládnem, či sa nestratím a či si viem dovolenku užiť bez prítomnosti partnera, kamarátov a pod. Láka ma to najmä preto, pretože viem, že to zvládnem, ak sa aj stratím, tak nájdem cestu späť a možno zistím, že som to mala absolvovať už dávno.
Ak sa aj medzi Vami nájde niekto, kto zvažuje dovolenku či už na Slovensku alebo v zahraničí a desí sa toho, že pôjde sám, vyskúšajte to. Ja idem skúšať tiež a som zvedavá, aké to bude. Možno sa cestou stretneme :)
