reklama

Vo všetkom zlom treba nájsť to dobré

Aké by to bolo všetko ľahké keby sme zažívali len tie pozitívne a príjemné situácie a všetko zlé sa nám vyhýbalo a bolo tak pre nás na míle vzdialené. O čom by to však všetko potom bolo? Kam by nás to posunulo a čo nás to naučilo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pomaly sa stotožňujem s myšlienkou, že svoju týždennú výplatu neuvidím. .Nechápte ma zle, v tomto prípade nejde o peniaze, o čo mi však ide je bojovať za pravdu a nepoľaviť, a to aj navzdory prekážkam, ktoré mi momentálne stoja v ceste. 

Let´s review the facts quickly. 

V pondelok mi bolo od bývalého zamestnávateľa povedané FUCK OFF, keď som prišla žiadať o svoju týždennú výplatu. Nasledujúci deň sme sa po mojom behu zazreli, on sa ma následne po tom rozhodol ignorovať. V stredu som prišla opäť do baru s úmyslom odniesť si svoju mzdu, ktorá mi mala byť vyplatená už v pondelok (pretože vtedy je pay day). Avšak neúspešne. Prečo? Pred podnikom sa zgrúpili policajné autá, moja ex šéfka v pyžame s napätým výrazom v tvári. Ja netušiac čo sa deje, som vošla dnu s kamarátom, ktorý bol o pár sekund následne požiadaný aby odišiel, pretože dostal zákaz chodiť do baru. Smiešne však? Prečo spomínaný zákaz? Pretože hovoril pravdu o celej mojej situácii a zastal sa ma? Pravdepodobne preto. Keďže som nerozumela čo mu bolo práve povedané a on odišiel bez jediného slova som tam stále a čakala. Na šéfku? Na svoju výplatu? Na zázrak? Po pár minutách mi bola náhrada prišla oznámiť čo jej bolo našou (mojou ex) šéfkou povedané: Kristína, you have to leave. Na otázku prečo odpovedala diplomaticky - It is not my business, I am just telling you what she said. You have to leave. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odchádzam.

Opäť. 

A opäť bezvýsledne. 

Čo sa však v podniku stalo sa dozvedám neskôr. Môj ex šéf mal potyčku a je v nemocnici. Tak mu treba, zaslúžil si to. Také su reakcie mojich známych, ktorí sú podrobne informovaní o celej situácii. 

Nie, neprajem mu nič zlé. Bitka bola nezmyselná, údajne sa týkala odpadkov, avšak čo je na tom najzaujímavejšie je to, že sa to nestalo prvýkrát, takéto jeho bitky sa opakujú pravidelne každé tri mesiace, keď si vypije je násilný k ženám, k svojej žene nevnímajúc a ma záznam na polícii. Krásne to miesto kde treba byť, s človekom evidentne s nie úplne zdravým egom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už sa stáva akousi rutinou, že vediem komunikáciu so svojou agentúrou na Slovensku či agentúrou v UK. Akási denná dávka ľudského kontaktu. Treba byť informovaní, všetci chceme vedieť všetko a tu navyše nie je dôvod, aby to ostalo nepovšimnuté. Agentúry si musia byť vedomé čo za miesto to ľuďom ponúkajú. 

To, že sa exšéf nachádza v nemocnici a nie je vhodný čas na vyplatenie mojej mzdy. Okej. Dobrý timing, všetko je v súlade a hrá nám do karát, aj keď neplánovane. Avšak to, prečo mi to nemohla prísť povedať priamo moja exšéfka je druhá vec. Ako sa vraví, nemá guľe a ľahšie je to odkomunikovať cez niekoho ďalšieho, ešte lepšie cez niekoho kto mi verí a je na mojej strane. My jej vyplatíme peniaze. No worries - klamstvá vraviace novej dievčine, ktorá si ešte nie úplne presne je vedomá kde sa vyskytla. Časom možno zistí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

UK agentúra kontaktovala mojich exšéfov a zisťovala situáciu. Z tretej strany sa dozvedám, že agentúre exšéfka nahovorila, že peniaze drží jej manžel, ktorý je, ako už vieme, v nemocnici, takže tým pádom smola. Treba čakať, pretože je evidentne ťažké zobrať peniaze (za predpokladu, že by tam nejaké boli :D) a odovzdať ich našej bývalej zamestnankyni. Zvykám si, že to čo sa javí na začiatku ľahko, môže byť a častokrát nie je vždy tak. 

Pýtam sa SK agentúry čo mám v tomto prípade robiť. Čakať pár dní. To, že mi peniaze nemôžu byť vyplatené na môj účet som nespomenula, ale robím tak teraz. Takže áno, nemôžu a nebudú mi vyplatené na môj slovenský účet, iný nemám. Jednoducho povedané, ak chceš svoje peniaze, čakaj v UK. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo robím ja? 

Užívam si pravý turistický život, tj robím všetko to čo som popri práci nestíhala. Sightseeing, venujem sa angličtine viac než predtým a tuto môjmu spolubývajúcemu robím žienku domácu bez rôznych intímnych benefitov, keďže je vo veku môjho otca. Intímne partie ostávajú naďalej neporušené a v celku aj počas tejto doby. 

Cez vikend sa nič diať nebude, to mi je jasné od začiatku. A tak sa ani nedialo. 

Pondelok. UK agentúra mala kontaktovať mojich bývalých zamestnávateľov, vravím si však, že skúsim šťastie opäť. 

Mail sa nesie v nasledovnom znení: 

Dear xxx, based on our agreement I would like to inform you that I haven´t received any payment from your side for my week job yet. 

Please let me know when It is possible to come. 

I thank you in advance 

Have a nice day. 

Best regards, 

Kristína Vlčková

 

Mail preposlaný ako slovenskej tak aj UK agentúre. A odpoveď: Dear Kristina,You have been paid in full so please stop harassing usthank you

 Moja rada na záver znie: 

Ak chcete klamať, klamte od začiatku a nevravte ľuďom, že niekomu niečo vyplatíte, keď začnete následne tvrdiť, že ste mu vlastne vyplatili už všetko. Klamlivé informácie sa šíria celým podnikom, jednému je hovoréne jedno, druhému druhé, pravda toto miesto obišla na míle ďaleko ako som už predtým spomínala. 

 

 

Krátke vysvetlenie nadpisu na záver. 

Niektorí si myslia, že túto situáciu vnímam negatívne a že keby boli na mojom mieste by sa zložili či by už dávno odišli. Okej, aj to je možnosť, ale prečo však? Počas dvoch mesiacov v UK som zažila toľko čo ani za rok na Slovensku nie. Ale som tomu nesmierne rada a som vďačná, že som sem prišla a stále som tu. 

 

Mojím úmyslom bolo zlepšiť sa v jazyku, prestať sa báť komunikovať v angličtine. To sa podarilo, avšak ešte vždy je čo zlepšovať. Okrem toho som však spoznala množstvo zaujímavých ľudí, bola na škole v Bournemouthe, prežila krátku známosť s Nemcom, sťažovala sa na prácu v Devone, opäť prišla do Bournemouthu, rýchle sa presunula do Londýna za prácou, zvykala si na indickú komunitu a v neposlednom ale o nič menej dôležitom rade som na vlastnej koži zažila aké to je vysporiadať sa s chorými prepnutými ľuďmi a snažiť sa s nimi komunikovať a hlavne..stáť si za svojim slovom a nebojiť sa bojovať za svoju pravdu. 

 

Toto všetko má pre mňa, a možno aj pre niektorých z Vás, poučenie do budúcna, a to: 

 

Je fajn si všetko povedať na začiatku a predísť tak nedorozumeniam či následným potyčkám. 

 

Ak Vám chce zamestnávateľ vyplatiť peniaze na ruku v hotovosti, pýtajte si potvrdenie, doklad, alebo mu dajte podpísať Vami spísané dátumy, kedy Vám peniaze vyplatil. Jednoducho - vyhnite sa tomu čo sa stalo mne. Peniaze mi boli vždy (tj až dvakrát) vyplácané na ruku a to bez nejakých zbytočných papierov. TJ ak teraz tvrdím, že mi chýba vyplatiť plat za jeden týžden, je to moje tvrdenie proti tvrdeniu. 

Ak si myslíte, že s Vami zamestnávateľ zaobchádza nekorektne a niečo nie je kóšer, je fajn konfrontovať ho dôkazom. Ak by som bola uvedomelá napríklad v môj posledný pracovný deň a nahrávala náš rozhovor, všetkým by bolo jasné, že sama šéfka uznala, že mi treba vyplatiť peniaze a podobne. 

Takto nemám nič čím môžem dokázať, že vravím pravdu. Nič to však nemení na situácii, že celý pobyt v UK si užívam. Boli aj ťažké chvíle. Pamätám si predposledný deň na mojom pracovisku, kedy som bola najviac down ako som len mohla byť. Až rozhovor s mojím bratom ma prinútil postaviť sa na nohy a uvedomiť si, že nariekaním nič nevyriešim. 

 

Postavila som sa, som tu aj naďalej, na celej situácii sa smejem, pretože nemám čo stratiť, môžem sa iba poučiť a snažiť sa vyťažiť najviac z celého tohto pobytu. To či uvidím 250 libier alebo nie nie je až také podstatné. Samozrejme, že chcem svoje peniaze, ale v skutočnosti o ne nejde, neostávam tu preto, lebo na ne čakám. Ešte stále som tu preto, lebo necítim, že sa chcem vrátiť späť na Slovensko a cítim, že mi tie dni v UK strávené navyše môžu ešte niečo priniesť. 

Moje plány nikdy nevychádzali tak ako som si ich naplánovala, nič to však nemení na tom, že o tom celom je život. Nikdy neviete čo sa stane, podstatné je to, ako sa s tým vysporiadate a čo si z toho zoberiete. 

 

Kristína Vlčková

Kristína Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastie, pokoj, rovnováha, pokora. Viac mi od života netreba. Síce stručne pomenované, ale niekedy je menej viac :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu