Prvým nominovaným je Milan Urbáni. V rozhovore pre SME na otázku K. Sudora o tom, či je normálne aby politické strany dosadili šéfa spravodajstva odpovedal jasne a bez okolkov. Predsa politické strany majú dosah na všetko v štáte. Samozrejme uviedol, že oni nechcú mať politický vplyv, ale iba vezmú politickú a morálnu zodpovednosť za objektivitu v spravodajstve. Iste je to krásne a ušľachtilé bojovať za objektivitu vo verejnoprávnej televízii, hlavne pre stranu, ktorá ju zneužívala v rokoch 1994 - 1998. Pán Urbáni si to neuvedomil a spustil celkom zaujímavý sled udalostí. Od bojkotu v relácii Pod lampou až po diskusiu o verejnoprávnosti, ktorá tak rýchlo skončilo ako začala a s jalovým výsledkom.
Druhý hrdina, ktorý si zaslúži nomináciu na cenu Co na srdci, to na jazyku je náš pán premiér. Jeho vystúpenie v Lýbii konečne potvrdilo, to čo sa už dlhšiu dobu možno aj vedelo a to, že náš premiér cíti istú slabosť pre Muammara a jeho režim. Nuž neviem, či bol taký nadšený, že sa s Muammarom mohol rozprávať osobne a ešte po stretnutí bol z toho taký mimo, že nevedel, čo hovorí, ale jedno je isté. Naozaj použil slovo páchateľ a to v súvislosti s bulharskými sestričkami a palestínskym lekárom. Možno ako jediný vysoký predstaviteľ členskej krajiny EU. Nuž urobil hanbu nielen sebe, ale čo je horšie, Slovensko, hoci už je v EU, tak v zahraničí sa takýmito výrokmi svoj image nezlepší. Ale ako hovorí klasik, vždy je dobré ak nájdeme na nejakej zápornej veci i tie kladné stránky a tak by sa jedna našla. Premiér bol úprimný a narovinu povedal, čo si myslí a to je pokrok. To si zaslúži potlesk.
A tretí kandidát nie je nikto iný ako samotný minister hospodárstva Lubomír Jahnátek. A ten, si myslím, by cenu mal aj vyhrať. Pretože, to čo povedal on, to si myslím, že by nepovedal ani majster slova Urbáni. Použijúc veľmi obľúbenú vetu pána premiéra: "Nezakrývajme si oči, že to tak nie je" začal pán minister opisovať šéfredaktorovi Trendu p. Beerovi ako to predsa funguje v štátnom podnikaní a čo musíme spraviť aby sme nejaký ten biznis urobili. Milé objasnenie. Len neviem, či si uvedomil, čo tým vlastne naznačil. Zbrojárska lobby ak chce predať svoje výrobky do tretieho sveta a určite nie na vytvorenie mieru, tak musí sem - tam aj nejak potešiť toho či onoho odberateľa. Tomu sa všade vo svete hovorí korupcia a možno v tom Jahnátkovom svete sa tomu hovorí šikovnosť. Len treba vedieť, ako to zlegalizovať. Inými slovami urobiť zo špinavých peňazí čisté a biele a najlepšie s podporou vládnej moci. Ved je potrebné byť solidárni a peniažky použité na rozdávanie nesmrdia, no nie?
Nuž čo na záver, snád im tá úprimnosť vydrží. Kde čo nové sa podozvedáme. To, čo vieme, to čo tušíme a najsamlepšie bude ak sa dozvieme niečo nové. Ak bude trend pokračovať tak je zaručené, že toho bude až až. Len či nám z toľkej úprimnosti nebude do plaču.
