Pondelok 19. 9.

Ráno bol výborný autogén a pani psychologičkou. Konečne sa mi podarilo uvoľniť aj svalstvo na tvári, len svalstvo brucha ešte stále nie. Ale aj myšlienky som nechal plynúť a vôbec som sa nimi nenechala vyrušovať.
Konečne som sa dostala na rehabilitáciu a dúfam, že mi procedúry pomôžu trochu odľahčiť moju chrbticu a stuhnuté svalstvo v ramenách od neustáleho sedenia za počítačom. Snáď sa naučím zopár účinných cvikov, ktoré budem môcť cvičiť aj doma. Hlavne dúfam, že sa mi konečne podarí aj niečo schudnúť, aby tá moja chuderka chrbtica nebola taká preťažená.
Inak som zistila, že si tu okrem Jazmínky rozumiem ešte aj a Martou a Lujzou a Lupinom. S Lupinom, aj keď nemáme rovnaké názory, tak sa dá celkom slušne porozprávať. Horšie je to s Rómeom – má príliš anarchistické názory a nepočúva, čo mu iný rozpráva. Keď aj náhodou počúva, má nutkavú potrebu neustále oponovať a mať vždy pravdu. Myslím si o sebe, že som konštruktívny človek, že dokážem počúvať a ja akceptovať iné názory, ja keď s nimi nemusím súhlasiť a snažím sa držať výroku niekoho veľmi múdreho – nesúhlasím s vami, ale vždy budem dbať, aby ste mohli svoj názor povedať.