Sedím pri počítači, počúvam úžasného Gorana Bregoviča a je mi dobre

Ubytovali ma na trojke na strednej posteli. Moje spolubývajúce boli vynikajúce – prespali 24 hodín denne. Neotravovali, boli pekne ticho. Ja som bola ticho tiež.
Prvé dni bol režim jednoduchý.
Ranná hygiena, raňajky, ranné lieky, cigareta, posteľ.
Cigareta, posteľ, obed, obedné lieky, cigareta, posteľ.
Cigareta, posteľ, večera, večerné lieky, cigareta, posteľ.
Lieky na spanie.
A spánok neprichádza.
Experimenty s liekmi na spanie nemaju konca kraja – nič nezaberá – nespím ani cez deň, ani v noci. Experiment s rohypnolom bol najhorší. O poldeviatej večer som dostala jednu tabletku a nič. O pol jedenástej som dostala druhú tabletku. Konečne sa mi podarilo zaspať. Zobudím sa, pozriem na hodiny – jedna hodina po polnoci a ja som už vyspaná. Vstanem, idem do fajčiarne na cigaretu. Fajčím do rána.
Čím som tu dlhšie, tým mi je otupnejšie. Keď rozmýšľam, je mi neznesiteľne. Tak hľadám únik zo skutočnosti. Nájdem ho v knižkách. Čítam stále – len preč od reality. Svet fantázie iných je skvelý únik.
Po pár dňoch dostanem režim B – s doprovodom sestričky alebo príbuzných môžem opustiť oddelenie. Vôbec sa mi nechce. Ale sestrička nás núti ísť von do parku na prechádzku. Nuž čo. Idem. Sme tu neustále pozorovaní ako sa správame. Sestričky denne o nás píšu správy. Tak sa snažím plniť všetko čo mi kážu. Len nech mi dajú pokoj.
Mamička chodí za mnou raz, dvakrát za týždeň. Nemám rada jej návštevy. Neustále mi niečo vyčíta. Musíš sa o seba starať. Musíš prestať fajčiť. Musíš. Musíš. Musíš.
Nič nemusím. Len zomrieť musím.
Keď sa na chviľku vrátim do reality, rozmýšľam o tom, že keď ma pustia, pôjdem si do Brna kúpiť nejaké ďalšie tabletky a už s tým musím skončiť. Už sa to musí konečne podariť!
Lekárka si ma cez ďalší víkend zobrala na pohovor. Plánovala vraj pol hodinu. Nakoniec sme prekecali asi tri hodiny. Nuž čo. Všetci mi vravia, aká som inteligentná, ako sa so mnou dobre rozpráva. To je môj problém – vyzerám oveľa lepšia ko som...
Je dobré vychádzať s personálom dobre. Napíšu dobré správy. Prepustia. A ja konečne môžem urobiť to, po čom najviac túžim – po pokoji. Po nekonečnom pokoji...