Presne tento príbeh nám predviedli naši kamaráti z Mosta a Siete. Ich motívy nechajme tak, ako ľudia aj strany sú už bezvýznamní. Radšej sa pozrime na to, ako sa podobnému trapasu v budúcnosti vyhnúť.
Liek je známy: Igor Matovič. Pozor, neodpadávajte, prosím! Nevyzývam na to, aby ho niekto volil. Bože chráň. Rád by som Igora použil iným spôsobom. Sú voliči, ktorí nemajú čas sledovať politiku detailne. Poctivo sa však zúčastňujeme volieb, pretože ich chápeme ako svoju povinnosť a šancu raz za čas pohnúť vývoj správnym smerom. A strašne neradi sa nechávame napáliť od vlastných. Voliči Mostu a Siete vedia, o čom hovorím.
Sme demokrati. Strpíme, keď po voľbách zložia väčšinu tí druhí. Lenže prvýkrát po ’89 sa stalo, že vďaka hlasom slušných ľudí bude vládnuť mafia. Preto je tak horúco. Vzniká otázka, ako sa nenechať dobehnúť nabudúce.
To ma privádza naspäť k Igorovi. Nepoznám ho osobne, aspoň zatiaľ. Nebudem hodnotiť politika Matoviča, chcem sa skôr zamerať na jednu jeho pozoruhodnú vlastnosť. Najprv krátky prehľad:
) Slávna nahrávka s Procházkom. Dnes už máme o Gazdovom charaktere všetci jasno, ale bol to práve Matovič, ktorý ho prekukol prvý. Ešte keď bol na vrchole slávy.
) 250,000 letákov na juhu, v ktorých týždeň pred voľbami vyzýval Maďarov, aby volili radšej SMK, lebo Most nevylúčil spoluprácu so Smerom. Vieme, ako to dopadlo.
) Útoky na KDH a obviňovanie, že sa chce Ficovi hodiť okolo krku. Nemáme možnosť si túto teóriu overiť, keďže podobne ako Matovič prestali hnutiu veriť aj jeho voliči.
) Akosi si nespomínam, že by sa niekedy vážne pohádal so Sulíkom.
) Z našej sterilnej opozície je jediný, kto vie Fica poriadne a účinne kritizovať. A vyprovokovať tak, že zhadzuje masku. Jedine proti Kiskovi a Matovičovi použil otvorene panáčikov z polície.
Nedávno som čítal Kingovu knihu Nespavosť. Zážitok ako vždy. Hlavný hrdina trpiaci chronickou insomniou začal mať zvláštne zjavenia. Keď sa stretával s ľuďmi, tak im videl nad hlavami obláčiky, akoby balóniky. Podľa farby a veľkosti balónika vedel určiť, koľko života človeku ostáva. Mladý človek s čiernym balónikom to mal spočítané, kým vetchý starček so sýto modrým mal pred sebou ešte veľa rokov.
Neviem, či Matovič trpí nespavosťou. Ak áno, tak sa tým vysvetľuje veľa vecí. Podľa mňa si to ani neuvedomuje, ale dokáže vidieť balóniky charakteru. Rozozná mľandravý a vierolomný charakter. Dokáže v človeku objaviť šedú zónu, o ktorej ani ten dotyčný nevie. Mám sto chutí ísť k nemu na seansu a nechať sa zhodnotiť. Naozaj som tak čestný a neúplatný, ako si o sebe namýšľam? Overiť to môže len skúsenosť alebo Igor Matovič.
Smutný vtip je v tom, že svoj talent používa neohrabane. Až si myslím, že ho je v politike škoda. Podobná vlastnosť je mu tam na prekážku a vyrába nepriateľov. Lepší by bol ako headhunter pre tajnú službu. Alebo vyšetrovateľ na spôsob Corrada Cattaniho v slobodnej polícii. Je len logické, že cez neho so svojími balónikmi bez problémov prešli Veronika Remišová, Alan Suchánek alebo Oto Žarnay.
Je to len môj pocit, že s Matovičom majú problém iba politici, o ktorých by sme si dnes neopreli bicykel? Tí, čo bez váhania zradili, stále opakujú, že sa s ním nedá spolupracovať. Doteraz som nepochopil prečo. Sklamal snáď v minulosti svojich voličov? Robí niečo iné ako sľuboval? Je proste svoj. A pri najbližších voľbách si ako jeho pravicový nevolič rád vypočujem, kto má podľa Igora škaredý balónik.
