Nazvime takéhoto človeka profesionálny uzurpátor katastrof. Skrátene PUK. Niekedy o nich ani nevieme, vyzerajú normálne, nenápadne, ale pritom sú to neuveriteľní puci.
Keď sa napríklad taký PUK ponáhľa do práce alebo na hodinu, väčšinou nejde elektička. Ak ide, tak neskoro. Ak ide načas a on do nej nastúpi, tak je viac – menej isté, že je v nesprávnej. Ak je v tej správnej, väčšinou v nej niečo stratí. Napríklad batoh plný učebníc, požičaných z knižnice.
Aby ste si nemysleli, že len tak táram, že sa robím veľkým odborníkom na PUKov a pritom o nich nemám potrebné odborné vedomosti, musím povedať, že informácie o nich mám z prvej ruky. Jeden z nich je totiž môj dobrý kamarát.
Rád by som sa s vami podelil o moje zistenia, nazbierané priam vedeckým pozorovaním a skúmaním. V rámci anonymity samozrejme, nebudem menovať, dal som mu však odborný názov PUK s druhovým pomenovaním zábavný. Táto odroda je známa tým, že napriek všetkým antiúspechom a trapasom pôsobí stále veselo, hlučne a mimoriadne vtipne na svoje okolie (nie vždy však úmyselne).
Nedávno som mal tú česť mať s PUKom zábavným jednu písomnú skúšku na Právnickej fakulte istej bratislavskej univerzity. (Táto je, mimochodom preslávená viacerými PUKmi, ale to len tak na okraj.) Vošli sme do priestrannej miestnosti a sadli si, samozrejme, na strategicky výhodné miesta. Náš PUK si vybral, na moje prekvapenie, tú najlepšiu pozíciu, neďaleko odo mňa. Vo vzduchu sa vznášalo napätie. Rozdali sa testy. Niekoľko ľudí vykríklo hrôzou, dvaja odpadli. No dobre, to som trošku zveličil, neodpadol nikto. Začali sme písať. Pracovnú atmosféru a kolektívnu tvorbu narúšali len okoloidúci dozorujúci pedagógovia s ich všadeprítomým orlím zrakom. Toho si bol každý vedomý. Až na nášho PUKa.
Blížil sa už pomaly koniec písomky, a on si spokojne prezeral svoju, na svoje prekvapenie až príliš dobre vypracovanú písomku. Vtedy sa ale stalo niečo, čo sa nemalo stať. PUK zábavný zahliadol písomku inej študenky, ktorá mala k jednej otázke napísané o čosi viac ako on sám k tej istej.
Tu treba spomenúť jednu spoločnú unikátnu vlastnosť PUKov. Oni totiž, bez ohľadu na odrodu, zvyknú vylepšovať všetko dovtedy, kým to celkom nepokazia.
A tak ten náš, v snahe o dotiahnutie svojho diela k dokonalosti, otvoril si pod lavicou jednu skúškovú pomôcku a začal svoju prácu vehementne vylepšovať. To, že jeho periférne videnie nie je až také dobré ako si myslel, sa dozvedel príliš neskoro. Dozorujúci pedagóg, pozorujúc ho, mu s nadhľadom odporučil, aby si ten ťahák zobral, naučil sa z neho na skúšku a aby prišiel nabudúce.
Musím sebakriticky priznať, že keď odznelo toto tak ma, sediac iba kúsok od PUKa, napriek svojej čestnosti a odporu k podobným pomôckam ma na zlomok sekundy zamrazilo. Veď čo ak by si pedagóg vysvetlil nejaký môj pohyb zle a chcel by ma nespravodlivo obviniť? Nedorozumenia sa predsa stávajú. Celkom sa mi uľavilo, keď sa náš PUK zdvihol, pobalil si veci a odišiel. Nechápte ma nesprávne, neprial som mu zle, veď je mi to kamarát. V tichu, ktoré nastalo, sa ozýval iba zvuk roztŕhajúceho sa papiera, keď pedagóg spracovával skonfiškovanú a nelegálne vylepšenú pukovu písomku.
Treba si uvedomiť, že PUK väčšinou za svoje problémy nemôže a mnohí z nich dokonca o svojom probléme ani len nevedia, aj keď ich okolie občas áno. A preto ak sa niekto z vás, drahí čitatelia, našiel v týchto riadkoch, ak ste si povedali, že to ste celí vy, nehanbite sa, neváhajte a pokojne sa ozvite. Zo svojej dlhoročnej praxe vám viem naozaj dobre poradiť, hlavne čo sa týka otázok PUKitídy a problémov s tým súvisiacich. Pokúsim sa vám pomôcť, a ak sa to nepodarí, aspoň o vás uverejním odbornú štúdiu, podobnú tejto tu.
