Mňa tento človek priam fascinuje. Áno, myslím že to je to správne slovo. Fascinuje. Róbertko je totiž ako taký malý chlapček, ktorý sa hrabká na svojom ľavicovom piesočku. Je ľudomilom až natoľko, že sa hrá aj s takými zlými chlapcami, s ktorými sa nikto iný hrať nechce. Vážení, je celkom jasné, že ide o čistý humanizmus.
Najnovšie nám Róbertko totiž oznámil, že sa chystá pozrieť Muamarka do Lýbie, Huga do Venezuely a ostatných socialistických súdruhov do Číny. No a samozrejme čo by to bol za parťáka, keby nešiel pozrieť aj kamarátov na kubánske veľvyslanectvo. Veď čo ak by sa naňho Fídelko nahneval? Róbertkovi by sa potom mohol aj zrútiť svet. No a to, že k Saškovi Lukašenkovi chodí na recepcie už pravidelne, to predsa dávno vieme.
Myslím že by sme sa mu všetci, namiesto toho nezmyselného hundrania a ponosovania mali poďakovať, že Slovensku hľadá nových spoľahlivých spojencov. Veď čo z toho, že sa s Róbertkom prestali hrať už aj starí dobrí kamoši Európski socialisti, hlavne že má niekoľko nových, o poznanie exotickejšich priateľov. Čo tam po tom, že nás budú odsudzovať demokratické a právne štáty, veď tie sú nudné. Stále len melú čosi o ľudských právach, spravodlivom procese, slobodných voľbách a podobných hlúpostiach. Zatiaľ čo Róbertkovi súdruhovia majú oveľa pokrokovejšie a nekonvenčné metódy. Nepáči sa im novinár? Záhadne zmizne. Niekto sa usiluje o demokratické zmeny? Skončí v base na doživotie za protištátne sprisahanie.
Nezostáva mi konštatovať nič iné, milí čitatelia, len aby ste milovali toho Róbetka nášho. Veď, ako vidno, tá jeho tretia cesta naozaj kamsi vedie. Róbertko si očividne berie dobrý príklad od svojich kamošov. Len tak ďalej, smelo vpred !!!
