Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy má účelový chov, znamená to teda, že u nás sa rodia psy a sučky, ktoré majú vysoký predpoklad stať sa psami so špeciálnym výcvikom. Napriek tomu však napokon prísnym kritériám ani zďaleka nevyhovujú všetci.

V našej chovnej stanici v Jakubove sa rodia retrieveri. Väčšinou labradorskí, ktorí sú najvhodnejší na špeciálny výcvik, no máme aj chovnú sučku - zlatú retrieverku. Skúšali sme ju spáriť so zlatým retrieverom, no to nevyšlo. Druhý pokus - avšak s labradorským retrieverom - vyšiel a naša Proceed porodia v máji 5 šteniatok. Uvidíme, koľko z nich bude napokon s dlhou srsťou, ako mama a koľko labradorov, ako otec.
Naše šteniatka po dvoch mesiacoch odchádzajú od mamy do rodín vychovávateľov. Máme sieť dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú s prvotnou výchovou psov. V tejto fáze je podstatné, aby sa psíci socializovali, naučili sa žiť v prostredí plnom ruchov a podnetov, dokázali zvládať všetky nástrahy a boli pokojné. S vychovávateľmi sa pravidelne stretávame. Učíme ich, ako majú psov cvičiť, čo je v akom veku dôležité zvládnuť a už v tomto období vidíme, akú povahu má ten-ktorý pes. Niečo sa dá tréningom zvládnuť, niekedy je, žiaľ, pes na špeciálny výcvik nevhodný. Veľkou prekážkou môže priveľký temperament, nesústredenosť a neochota učiť sa nové veci. Pes, ktorého raz odovzdáme nevidiacemu človeku bude mať totiž obrovskú zodpovednosť a musí zvládnuť nielen seba, ale aj človeka, ktorému bude nenahraditeľným pomocníkom.
Okrem povahy však dokáže zhatiť naše plány aj príroda. Pes pre nevidiaceho totiž musí byť kompletne zdravý. Naši labradori však mávajú občas problémy s kĺbami alebo alergiami či inými ochoreniami. Títo musia byť, žiaľ, vyradení. Ku klientovi sa môže dostať len stopercentne zdravý pes.
Približne po roku idú vytypované psy do tréningu, kde sa im už venujú špecializovaní tréneri alebo trénerky. S čím môžeme u psa rátať nám odhalia GDBart (Guide Dog Behavior Assesment Response Test) testy. Pripravila ich Medzinárodná federácia škôl pre výcvik vodiacich psov, ktorá na základe dlhoročných skúseností s rôznymi spôsobmi testovania a hodnotenia psov, stanovila presné kritéria na realizáciu testu a posudzovanie testovaného psa. Po GDBart ešte často skúšame psov s deťmi nech vieme, ako sa správajú v ich spoločnosti, ako na seba reagujú. Taktiež rôznymi „metódami“ skúšame, či sa pes viac hodí na asistenčného (a na aký typ asistenčného psa) alebo na vodiaceho, signálneho či terapeutického psa.

Každý pes sa počas náročného výcviku dostane to tzv. „pracovného stresu“. Podobne ako človek, ani pes nie je v strese schopný riešiť vzniknuté problémy a môže reagovať skratovo. Regeneračná schopnosť, teda schopnosť návratu zo stresového stavu do stavu pokoja je u každého psa iná, jej znalosť je nesmierne dôležitá pre prácu so psom a práve tieto testy ju pomôžu zistiť. Psy počas tohto hodnotenia zažijú naozaj všeličo. Musia správne zareagovať na „lietajúceho netopiera“, človeka - strašidlo, zvuk vysávača, ale aj na iného psa a všeličo iné. Ak to zvládnu, až potom sa im hľadá vhodný klient a testuje sa, ako si spolu „sadnú“.
Kým sa teda pes stane nenahraditeľným pomocníkom nevidiaceho, musí prejsť dlhú cestu. Je však naozaj nevyhnutné, aby sme nevidiacemu človeku odovzdali naozaj kvalitného psa.