Všetky šteniatka, ktoré prídu na svet našim psím maminám, následne putujú do rodín vychovávateľov. S dobrovoľníkmi trávia prvý rok svojho života, vďaka nim zažívajú radostné detstvo, aj postupnú prípravu na svoje poslanie. Do jednej z vychovávateľských rodín putovala aj Eliška. Úlohou Zuzky a jej manžela bolo postupne učiť Elišku spoznávať okolitý svet, viesť ju k zásadám slušného správania sa a spolupracovať s človekom.
Eliška bola pre Zuzku jej nielen prvým psíkom z našej organizácie, ale aj prvým psíkom vôbec. "Vždy som mala rada psov a zvieratá vo všeobecnosti, ale nikdy nebola príležitosť mať vlastného. "Po dohode s manželom sme sa rozhodli vziať si psíka z Výcvikovej školy. Vraveli sme si, že tak potešíme nielen seba, ale aj toho, kto bude jeho pomoc potrebovať," opisuje motiváciu vychovávať budúceho psieho pomocníka Zuzka.
"Nevedela som, do čoho idem, ale o to to bolo pre mňa zaujímavejšie a krajšie. Výchova Elišky bola poučná, zábavná a priznám sa, že niekedy aj náročná," opisuje Zuzka začiatky výchovy a pokračuje: "Eliška bola iný psík ako jej súrodenci už od malička. Bola pre mňa takou čistou dušou, ale zároveň trochu komplikovanou. Veľmi múdrou, niekedy až príliš. :) Chcela sa veľa učiť, bavili ju rôzne triky, cviky, hry. Potrebovala zamestnať myseľ, aby bola spokojná a vyrovnaná. Koordinátorky výchovy ju prezývali bifľoška :)"
Zuzka s manželom prežili s Eliškou vyše rok spoločného života. Za ten čas psík stihne silno prirásť k srdcu. Na obdobie s ním vychovávatelia spomínajú s láskou, rovnako aj Zuzka:
"Išla s nami na všetky výlety v rámci Slovenska a okolitých štátov. Prešla s nami veľa miest, lesov, hradov, luk a kopcov. Spoločnosť nám robila dokonca aj na splave. Chodila so mnou do práce a bola to skvelá parťáčka. Všetci v mojom okolí ju milovali - ľudia, psy, aj iné zvieratá."
"Myslím, že minulý rok so mnou nikto nestrávil toľko času ako Eliška," uvažuje Zuzka a pokračuje: "Veľmi mi chýba. No zároveň sa teším, že svoju lásku a energiu rozdáva ďalej. Je úžasným psíkom a som presvedčená, že ma naučila viac ako ja ju. Odzrkadľovala mňa a moje aktuálne rozpoloženie. Naučila ma byť trpezlivejšou a kľudnejšou. Som jej vďačná za veľa. Vždy bude pre mňa prvá a najlepšia," uzatvára Zuzka s nostalgiou.
Eliška nepokračovala v programe našej školy ďalej, nakoľko jej bola diagnostikovaná dysplázia lakťového kĺbu. Vodiacim psom sa tak Eliška stať nemôže. Osud však chcel, aby pomáhala inak.
Psík, ktorý sa nemôže pod našou záštitou stať psím pomocníkom, je ponúkaný verejnosti. Inzerát, na ktorý Veronika Kubáňová zareagovala, sa však netýkal Elišky, ale mladšieho psíka z našej organizácie - Floriána.
"Už dlho som sa obzerala po treťom psíkovi, hľadala som v útulkoch, pozerala rôzne inzeráty. Vedela som, že chcem staršieho psíka," opisuje svoju situáciu Veronika, ktorá sa venuje kanisterapii.
"Jedného dňa som sa prechádzala po meste a zrazu som mala pocit, že to už čoskoro príde. Že nám ten tretí psík čoskoro vstúpi do cesty. V ten večer, keď som prišla domov a zapla Facebook, hneď mi vyskočil inzerát na Floriána. Mala som motýle v bruchu. Okamžite som písala správu do Výcvikovej školy a dohodla si stretnutie. Nakoniec som však neodišla domov s Floriánom, ale s Eliškou, ktorú mi navrhli ako vhodnejšiu vzhľadom na prácu, ktorú som chcela so psíkom robiť. Eliška mi úplne vyhovuje, mám rada akčné typy psov," usmieva sa spokojne Veronika, ktorá Elišku začala hneď zaúčať do tajov pomocníkov - kanisterapeutov.
Krásna náhoda (alebo osud ?) tak zviedol dokopy Veroniku s Eliškou. :) Našla presne takého psíka, akého hľadala a potrebovala. Eliška sa tak stala súčasťou jej psej svorky.
"Psíkov som mala vždy od malička. Všetko sa to v podstate začalo v prvom ročníku na vysokej škole, keď som zistila, že na fakulte zdravotníctva mi strašne chýbajú zvieratá, s ktorými som na strednej (veterina v Košiciach) bola v kontakte každý deň. Hľadala som možnosti, ako si zvieratá opäť vtiahnuť do svojho každodenného života, a tak som sa začala obzerať po šteniatku. Našla som som sučku austrálskeho ovčiaka Happy a už to začalo. :) Aktívne sa kanisterapii venujem tri a pol roka. Keďže som zamestnaná ako fyzioterapeut v súkromnom centre špeciálno- pedagogického poradenstva v Ružomberku, kanisterapiu s mojimi dievčatami robíme viac-menej len v mojom voľnom čase. Náš tím Akironka ponúka intervencie s asistenciou špeciálne vycvičených a certifikovaných psov. Aktivity sú realizované formou hry a pozitívnej motivácie," vysvetľuje Veronika, ktorej prácu s Eliškou, ako aj s celým psím tímom môžete sledovať aj prostredníctvom facebookovej stránky či Instagramu ("akironka").
Okrem pomáhajúcich kanisterapeutických aktivít je, samozrejme, Eliške dopriaty aj život, aký poznala s vychovávateľkou Zuzkou - prechádzky v prírode, stretnutia so psími kamarátmi či spoznávanie zvieratiek iných živočíšnych druhov.
Eliška sa síce nestala oficiálnym psím pomocníkom pod našimi krídlami, no vďaka Zuzke, ktorá jej dala veľa lásky, venovala veľa času a energie a vďaka Veronike, ktorá ju teraz ďalej na jej ceste sprevádza, bude Eliška prinášať radosť a pomáhať ďalej tým, ktorí jej pomoc potrebujú.
Za nás ďakujeme všetkým, ktorých mala možnosť vo svojom živote spoznať a vďaka ktorým je taká, aká je - navždy prvá a jediná. :)
Článok vznikol s cieľom informovania verejnosti o činnosti Výcvikovej školy pre asistenčné a vodiace psy a výchove vodiacich a asistenčných psov v rámci projektu: Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
