reklama

Kľúč k ľudstosti

Ivetka je aktívna dáma, ktorá o zrak prišla pred rokmi. Pracuje ako masérka v nitrianskej nemocnici a momentálne má tretieho vodiaceho psa. Práve o ňom je Ivetkine láskavé rozprávanie, ktoré sa prelína s humorom jej vlastným.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pred piatimi rokmi ku nám pribudol PIESKOVÝ KĽÚČ K ĽUDSKOSTI. Pýtate sa, čože je to za nezmysel? Počkajte! Hneď vysvetlím.

Má bruško a štyri labky pieskovej farby, volá sa Ivor. S jeho príchodom sa mi naplno otvorili dvere do iného života. Hej. Vlastnila som už predtým dva vodiace psíky, ktoré z gruntu zmenili môj život ‒ urobili ho prekrásnym, pestrofarebným, zmysluplným. Corra a Ajka ‒ každá odomykala iné krásy života, každá po svojom... Nikdy by som nebola verila, že môže prísť ešte niečo lepšieho, zodpovednejšieho, milšieho, krajšieho... Asi som sa mýlila!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ivor
Ivor (zdroj: Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy)

Ivorko prišiel z účelového chovu, vybavený tými najlepšími vlastnosťami ‒ ako dokonalý anjel strážny, ako stelesnená poslušnosť, ako úžasný spoločník... Keď treba, ako keby ho ani nebolo, inokedy vie byť celou materskou škôlkou, šašom, cirkusantom, zodpovedným sprievodcom, záchrancom... No môže si človek želať viac? Až som z toho pekných pár dní bola v šoku... Na staré kolená ma bude konečne niekto bezvýhradne rešpektovať, poslúchať...

No poviem vám, len ťažko som si zvykala, Ivčo zrejme tiež. Nechápal, že si neprosím jeho stopercentnú zodpovednosť, že často riešim veci za neho (tak som bola naučená pri predchádzajúcich mojich pomocníkoch).
Mne sa zas iba horko-ťažko privykalo na Ivorkovu jemnosť a starostlivosť. Kazila som mu, čo sa dalo. Ja byť na jeho mieste, tak ma dávno zjem na večeru. Ale zmiloval sa nado mnou všemocný čas. Všetko pomaličky dával do poriadku. Ivčovi došlo, že ja nie som a nikdy nebudem 100-bodovým trénerom, mne vliezlo do makovice, že Ivor nikdy nebude Ajkou a bolo.
Problémy úplne zrovnala zima ‒ taká ozajstná ľadovská. Strach o môj život ma pekne spacifikoval. Aká som zrazu bola Ivkovi vďačná, že sa môžem na neho úplne spoľahnúť! Ten lapaj to okamžite vycítil a mali sme vyhrané!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ivetka a Ivor
Ivetka a Ivor (zdroj: Katarína Bukerová)

A akože je to s tou ľudskosťou? Ivor je jednoducho taký čarovný prútik. Stačí naň pozrieť, a z tej najtmavšej mrákavy je zlaté slnko. On to tak nejako na ľudí vie. Teda toľko obdivovateľov som nemala vari za celý život, čo on pozbiera za deň.To len počujem: Aký milý psík. To je krásavec! Jéj, aký poslušný! Pozri, ako pomáha, aký je šikovný... A o mňa nezavadí ani noha...
Aj počas Fašiangov sa nám (teda hlavne mladému pánovi) prihovorilo snáď celé preplnené námestie. Obdivovaniu, hladkaniu (pravdaže nie mňa) nebolo konca-kraja. Až som mala dojem, že hlavnou hviezdou námestia nie je basa, ktorú sme tam pochovávali, ale môj skvelý psí pomocník.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ivetka s Ivorom
Ivetka s Ivorom (zdroj: Katarína Bukerová)

Ale nie! Mne celkom stačí, že Ivor je môj, že každé ráno vyjde slniečko aj pre mňa. Veď nedá sa netešiť, keď vás vedie taká veselá, šťastná, úžasná piesková kôpka hrajúcich žiliek so smejúcimi sa okáľmi, večne vejúcim chvostíkom, ten nádherný kľúč k ľudskosti, ku šťastiu. A môj svet nemôže byť sivý, smutný, škaredý ani keby som ako chcela!

Tak tento KĽÚČ som mala na mysli v názve môjho článku. Je naozaj najvzácnejší! Nevymenila by som ho za nič iné na svete! Normálne som často šťastná, že nevidím. Lebo taký kľúč je viac ako nejaké oči ‒ je mojou lepšou polovicou, výhrou, všetkým!

Môj život je také malé múzeum s rôznymi kľúčmi. Tento štvornohým je mojím najväčším pokladom. Ak sa vám podarí môj kľúč niekedy stretnúť, určite si spomeniete na moje slová a dáte mi za pravdu. Želám vám, aby ste vo svojom živote tiež našli ten pravý, najcennejší KĽÚČ k ľudskosti, ku šťastiu!
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ivetka a Ivor
Ivetka a Ivor (zdroj: Katarína Bukerová)

text: Ivetka Zbranková, fotografie: Katarína Bukerová
 

Článok vznikol s cieľom informovania verejnosti o činnosti Výcvikovej školy pre asistenčné a vodiace psy a výchove vodiacich a asistenčných psov v rámci projektu: Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu. 

logá EÚ
logá EÚ 
Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy

Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Naše občianske združenie pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím stať sa samostatnejšími vďaka štvornohým pomocníkom so špeciálnym výcvikom. Ako jediná organizácia na Slovensku sme získali akreditáciu od Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (International Guide Dog Federation), čo zaručuje vysokú kvalitu našej práce. Radi by sme čo najväčšiemu počtu ľudí priblížili tému psích pomocníkov, ako aj tých, ktorí ich pomoc potrebujú. http://www.vodiacipes.sk/ Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNaša filozofiaZo sveta psovNezaradenéOdborne

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu