Už ste niekedy videli pracovať vodiaceho psa? Ja som vždy ostala v nemom údive stáť a pozorovať tú úžasnú súhru človeka a psa, nehovoriac o obdive k neznámemu, ktorý dokázal takto psa vycvičiť. Nikdy som pri týchto ľuďoch so zrakovým znevýhodnením, ktorí majú psieho pomocníka, nepociťovala také rozpaky, aké pociťujem pri stretnutí so samotným nevidiacim bez vodiaceho psa.
Odjakživa som túžila po psovi. Najskôr som bola príliš malá, potom príliš školopovinná, potom prišla univerzita mimo bydliska, hneď nato práca, takže som bola stále viac a viac zaneprázdnená. Jedného dňa ale prišla materská dovolenka, ktorá má síce od dovolenky veľmi ďaleko, ale predsa len som aspoň celý deň doma. Čas teda už bol, ale zase som si nebola istá, či dokážem zvládnuť vychovávať dieťa aj psa spolu. Veľmi ma preto potešilo, keď som sa dozvedela, že Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy
hľadá dobrovoľníkov na výchovu budúcich vodiacich psov.
Považovala som za úžasné pomôcť k vytvoreniu tak výnimočného zvieraťa, akým vodiaci pes naozaj je. Pomyslela som, že navyše ma naučia ako vychovať psa a moje dieťa sa naučí ako vychádzať so psom. Dôležitou bola aj skutočnosť, že po roku sa môžem rozhodnúť, či ešte chcem ďalšieho psa do výchovy, alebo nie. Čo sa pri vlastnom psovi dá rozhodnúť určite iba s veľkými výčitkami svedomia.
V auguste pred 14timi rokmi sme dostali malinký čierny chlpatý batôžtek s menom Enjoy.
Od poriadneho psa mal vtedy ešte veľmi ďaleko. Väčšinu dňa prespal, a keď sme chceli ísť na prechádzku, tak sa viezol v kočíku s mojím vtedy 1,5 ročným Martinkom.
Martin bol spočiatku prekvapený, že čo za čudo má za sebou v kočíku, ale veľmi rýchlo si zvykol. Dokonca bol pobúrený, keď sa Edo (ako si ho on hneď Enjoya premenoval) prebral a dala som ho na chvíľu pobehať si po tráve. Psík rástol zo dňa na deň, Martin sa zlepšoval v chôdzi a postupne sme sa všetci traja mohli začať hrať na naháňačku, schovávačku či aportovanie s čímkoľvek.
Martin uľahčil vstup Enjoyovi do našej rodiny tým, že mu bol vekovo blízky. Sem tam mu prepašoval nejakú maškrtu. Enjoy ho zato nechal poležať na svojom kožuchu a s prehľadom zvládal jeho hry. Dá sa povedať, že si navzájom nahrádzali súrodencov. Keď cvičím s Enjoyom sadni - ľahni pri ľavej nohe, Martin robí to isté pri pravej. A obaja za dobrý výkon vždy dostanú odmenu v podobe mlsky. Martin ma vďaka spolužitiu so psíkom dokonca párkrát žiadal, aby som upratala kôpky aj po iných psoch. Kto to nezažil, nevie koľko prekvapení skrýva spolužitie dieťaťa a psa .
Samozrejme vychovávateľstvo neznamená iba zabezpečiť psovi bezstarostné detstvo. Okrem základných návykov správania sa v byte, by mal psík zvládnuť aj základné povely ako ku mne, miesto, sadni, ľahni, zostaň, dones, fuj a pod. Veľmi dôležité je aj psíka privykať na rušný mestský život, davy ľudí, na rôzne typy schodov, rámp, výťahov, na rôzne dopravné prostriedky, jednoducho vodiť ho so sebou všade tam, kde ho vďaka jeho postroju pustia.
Keď som vychovávala Enjoya, a neskôr aj iných psíkov, často som od ľudí počúvala rovnakú otázku. Tou bolo, či mi nebude ľúto dať Enjoyka preč. Áno, bolo a veľmi. Bol to môj prvý psík a bol pre mňa tým najúžasnejším psím stvorením, aké som v živote stretla. Pomáhalo mi však vedomie, že bude štvornohými očami niekoho, kto ho veľmi potrebuje. A tiež i pomyslenie, že sa s ním nebudem musieť lúčiť, keď nadíde jeho čas odchodu do psieho neba.
Enjoykov odchod som vnímala skôr ako odchod dieťaťa z domu. Dieťaťa, ktorého životným poslaním je niekomu pomáhať. Budem rada, keď sa to podarí nielen mojim ľudským deťom, ale i psím. Lebo najsilnejším poslaním rodiča je umožniť rozprestrieť krídla tým, ktorí pre nás znamenajú všetko.
Článok vznikol s cieľom informovania verejnosti o činnosti Výcvikovej školy pre asistenčné a vodiace psy a výchove vodiacich a asistenčných psov v rámci projektu: Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
