Toto všetko je však veľmi nebezpečné.
Kampane
Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy sa snaží aj v tejto oblasti vzdelávať verejnosť. Pred istým časom dokonca zrealizovala kampaň s mottom Nekŕmte nás, pracujeme!, ktorá mala naučiť ľudí, ako sa správať k vodiacim psom. Čiastočne to zabralo, ale stále je čo naprávať.
„Kedysi sa stávalo bežne, že ľudia videli človeka s vodiacim psom a chceli ho hladkať. Dnes sa už pomerne veľká časť z nich aspoň spýta, či môže, pred tým to robili automaticky. Kampane asi do určitej mieri zabrali, ale pravdupovediac, máme skôr skúsenosti s deťmi, ktoré rodičia takto vychovávajú z obavy, aby zbytočne nedráždili psov, ktoré by ich mohli ohroziť,“ vraví dcéra nevidiaceho otca Ľubica Radimská.
Andrea Kujovičová prišla o zrak následkom dlhoročného diabetu a teraz jej už pomáha druhý vodiaci pes. Vraví, že najhoršie skúsenosti má so psíčkarmi, ktorí to asi nemyslia zle, ale neuvedomujú si, že vodiaci pes je v inej situácii ako ich miláčik. Často pustia svojho psa blízko k jej sučke a nedajú si vyhovoriť, že toto robiť nesmú. Veľmi na nich apeluje, aby si na svojich štvornohých miláčikov dávali riadny pozor.
„Keď som sa raz prechádzala s mojou ešte prvou sučkou Adelkou ulicou medzi rodinnými domami, z jednej brány vybehol obrovský pes, postavil sa nám do cesty a nechcel nás pustiť ďalej. Nebol agresívny, ale skákaním po Adelke jej dvoril, čo jej bolo veľmi nepríjemné. Kvalitne vycvičený vodiaci pes totiž vie, že ak má oblečený svoj pracovný postroj, je v práci a vtedy s inými psami nekomunikuje. Nevedela som, čo všetko si ten pes ešte dovolí, musela som teda zakročiť a strhnúť ho z Adelky dole. Vtedy som zistila, že to je obrovská nemecká doga. Jej majitelia nikde. Napokon mi na pomoc pribehol ich sused, ktorý dogu zavrel do jej dvora. Nebolo mi však všetko jedno, pri pomyslení, že by tá doga bola agresívna,“ opisuje Andrea.
Zvieratá nie sú roboty
Tieto skúsenosti potvrdzuje aj trénerka vodiacich psov Katarína Paxnerová. Podľa nej sa sem-tam stále stáva, že prídu ľudia a hladkajú psa, ktorého cvičí, ale ako väčší problém vidí aj ona nezodpovedných psíčkarov.
„Nechajú svojich psov prísť až k tomu môjmu, ktorý pracuje a nedajú si vysvetliť, že ho vyrušujú. Ja sa snažím, aby za každých okolností zostali psy sústredené, ale zvieratá nie sú roboty, nechajú sa vyrušiť a to potom môže byť nebezpečné nielen pre samotného psa, ale najmä pre nevidiaceho človeka. Napríklad sa pes môže otočiť do jednej, druhej strany a nevidiaci stratí orientáciu. To by si mal každý uvedomiť,“ upozorňuje Katarína.
Pes, ktorý je v postroji pracuje. Vtedy je naozaj nevhodné vyrušovať ho akýmkoľvek spôsobom.
„Malo by to byť jasné znamenie, že ak je pes na vôdzke, alebo dokonca v pracovnom postroji, nie je voľný a nemá sa hrať ani vyrušovať. Mali by sme toto pravidlo navzájom všetci rešpektovať. Samozrejme, že keď moja sučka práve nepracuje, dovolím ju ľuďom na požiadanie pohladkať. Robím popri tom v tejto téme osvetu,“ vraví Andrea Kujovičová, ktorej stále výrazne jej vodiaca sučka pomáha.
„Keď ľudia vidia vodiaceho psa s nevidiacim človekom, určite by ho nemali vyrušovať. Ak majú pocit, že potrebuje pomoc, treba sa spýtať, či to tak naozaj je. Prosíme vás, nedotýkajte sa vodiacich psov bez dovolenia a majte svojich miláčikov na vôdzke,“ uzatvára Katarína Paxnerová.
