Našťastie, naši ľudia so zrakovým postihnutím vravia, že ide skôr o výnimky. No i tak je smutné, že musia čeliť situáciám, keď im ide doslova o život. Svorne nás preto prosia: buďte opatrní! Nemôže sa v premávke stretnúť nevidiaci chodec a „nevidiaci“ šofér.
Traja nevidiaci nám rozpovedali svoje najhoršie zážitky z ulíc. Okrem bielej paličky majú všetci aj vodiaceho psa a pravdepodobne práve vďaka tomu, že chodia po svete so svojimi štvornohými pomocníkmi, sú ešte stále medzi nami.
„Keď idem so psom a mám bielu paličku, dôverujem ľuďom, že ma registrujú, že nie som neviditeľný. Mám aj veľmi dobré skúsenosti, ale, žiaľ, aj nesmierne zlé. Raz som šiel po priechode, skúšal som paličkou terén a klepol som ňou jednému vodičovi na jeho 4-kolesového miláčika. On totiž stál na priechode, čiže tam, kde nemal! Vodič vyskočil z auta a vynadal mi do pohlavných údov. Takýmto ľuďom treba hneď odoberať vodičáky,“ vraví nevidiaci pán Jozef Pišuth.
Niečo podobné zažil aj Michal Sihelský. Tiež ho šofér takmer zabil a ešte si dovolil mu vynadať!
„U nás, v Lučenci, sa mi stalo, že som išiel cez priechod. Vodič si asi neuvedomil, že vstupujem na vozovku, napriek tomu, že som to signalizoval paličkou. Mal otvorené okno a prešiel tak tesne popri mne, až kolesom vyšiel na chodník. Jazdou mi dokonca vytrhol paličku z ruky a miesto toho, aby sa ospravedlnil, vystúpil z auta a bol agresívny, že čo tam robím s palicou,“ spomína Michal.
Andrea Kujovičová má rovnakú skúsenosť, no aspoň sa vyhla nadávkam. Upozorňuje, že dnešné moderné autá sú často také tiché, že ich nevidiaci vôbec nepočuje prichádzať.
„Najnepríjemnejší zážitok počas chodenia so psom som mala na Mlynských Nivách v Bratislave. Išli sme zo strany autobusovej stanice cez priechod v mieste, kde je náročná križovatka. Nebola som sama, bola tam skupinka chodcov. Tí mi povedali, že môžem ísť, no zrazu sa prirútilo auto takou rýchlosťou, že mi vyrazilo paličku z ruky. Jedna pani mi ju musela hľadať a podať. Môj pes síce je vycvičený na to, aby mi paličku podal, ak mi vypadne, ale neodvážila som sa mu dať povel, pretože to bolo preňho život ohrozujúce. Čo sú to za vodiči, ktorí prejdú križovatku a ani nepribrzdia?“ pýta sa Andrea.
Nevidiaci apelujú na všetkých vodičov, aby boli pozornejší.
„Nech si všímajú okolie, nielen označenia, ale všeobecne, kto vstupuje na priechod. Prosím, využívajte aj periférne videnie a nehľaďte len slepo pred seba,“ vyzýva Michal Sihelský.
„Pre nás nevidiacich je chodenie po uliciach veľmi náročné. Musíme vnímať všetkými ostatnými zmyslami, náš mozog má toho strašne veľa, čo musí vyhodnocovať. My viac urobiť nemôžeme. Ak sa vodiči nevenujú dobre riadeniu, môže sa stať tragédia. Ak je nevidiaci chodec a „nevidiaci“ vodič, nie je to dobré,“ uzatvára Andrea Kujovičová.
