Vychovávame vodiacich psov: Je krásne vedieť, že vďaka nám raz budú pomáhať

Písmo: A- | A+

Kým sa z mladého šteniatka stane vodiaci alebo asistenčný pes, je to naozaj náročný proces. Chcete sa stať vychovávateľmi? Čítajte:

Po ôsmych týždňoch strávených s mamičkou odchádzajú šteňatá do rodín svojich vychovávateľov, kde sa učia socializovať a dostávajú aj prvé lekcie ľahšieho výcviku. Vychovávateľom sa môže stať iba človek, ktorý je oddaný, miluje zvieratá a je odhodlaný venovať všetok svoj voľný čas tejto náročnej, ale krásnej práci. Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy má sieť takýchto úžasných ľudí. Oslovili sme dve dievčatá, jedna je už „ostrieľaná“ vychovávateľka, druhá začiatočníčka. Spýtali sme sa, prečo sa na túto dráhu vydali?

Baví ma robiť dobro

Terka Solárová v súčasnosti vychováva sučku Oféliu. Je to už tretie šteniatko, ktorému na čas poskytla domov. Vychovávatelia totiž od začiatku vedia, že pes u nich bude len rok. Potom, ak má pes na to vhodné predpoklady, nasleduje výcvik s profesionálnymi trénerom.

Terka vraví, že od malička milovala zvieratá a dokonca sa chcela stať veterinárkou. Život to však napokon zariadil tak, že vyštudovala niečo celkom iné, ale láska k psom stále pretrvávala. Výcvikovú školu spoznala pred pár rokmi, počas Vianočnej zbierky a hneď sa ponúkla na spoluprácu.

„Najskôr som len dogsittovala väčších psov a keď mi takto zverili šteniatka, už som vedela, že chcem začať aj s výchovou,“ vraví Terka. Ide jej to veľmi dobre a táto práca ju napĺňa. „Psy môj život ovplyvňujú denno-denne a neviem si povedať, že toto je už posledné šteňa, ktorému sa budem venovať. Beriem to ako úžasnú príležitosť, ktorú som dostala. Najviac ma na tom celom baví to dobro, teda účel, pre ktorý to robím. Raz ten pes niekomu veľmi pomôže, z toho sa teším,“ dodáva.

Krásna je podľa nej aj radosť v očiach šteňaťa, ktoré sa chce učiť nové veci. Dnes so psami dokáže komunikovať oveľa lepšie, ako keď začínala. A ako sa vyrovnáva s tým, že psa treba po roku odovzdať?

„Myslela som si, že najťažšie bude odovzdať toho prvého, ale je to naopak. Čím ďalej, tým je to náročnejšie. Aj my, vychovávatelia, sa stále učíme nové veci, posúvame sa a dnes viem so psom komunikovať lepšie ako na samom začiatku. A keďže si viac navzájom rozumieme, je to o to ťažšie,“ vysvetľuje Terka.

 Je to náročné, ale krásne

Nela ako šteniatko
Nela ako šteniatko (zdroj: Karin Gallová)

Karin Gallová je, naopak, „pestúnskou mamou“ šteniatka po prvý raz. Vychováva Nelu. Tiež začínala dogsittingom, až sa napokon rozhodla aj vychovávať.

„Vzala som to ako dobrú príležitosť pomôcť niekomu, kto to bude potrebovať. Vychovávať takéhoto psíka je náročnejšie ako bežného. Šteniatko treba od začiatku usmerňovať, musím byť prísna, nesmiem poľaviť ani jeden deň a v tom je to náročnejšie,“ vraví Karin. Na druhej strane je podľa nej fascinujúce vidieť, aké pokroky šteňa robí. A ako taká výchova vyzerá?

„Moja sestra Lila, ktorá robí pre Výcvikovú školu, mi veľmi pomáha. Niekedy mi názorne ukazuje, ako Nelu cvičiť, posiela mi ukážkové videá, ako pracujú so psami v zahraničí. Chodievam však pravidelne aj do Výcvikovej školy na stretnutia, na „cvičáky“ a tam všetko trénujeme pod dohľadom tréneriek, ktoré nám mnohé veci vysvetlia,“ dodáva Karin.

Nela dnes
Nela dnes (zdroj: Karin Gallová)

Karin vie, že po roku sa s Nelou bude musieť rozlúčiť, ale tvrdí, že je na to pripravená.

„Hovorím si, že pôjde k niekomu, kto to bude potrebovať a som rada, že môžem byť toho účastná, že ju môžem pripraviť na to, aby bola schopná takto pomáhať,“ uzatvára Karin.

Skryť Zatvoriť reklamu