Fotoaparát svojimi rozmermi i tvarom trochu pripomína Sony A7, avšak v ruke sedí lepšie, ovládanie a menu je ako u Nikon DSLR fotoaparátov, a hľadák je podstatne lepší kvalitatívne a najmä ergonomicky.
Obrazová kvalita je pocitovo rovnaká, možno až lepšia ako u D850 a to najmä z hľadiska dynamického rozsahu, avšak pri úprave som mal pocit, že obraz z D850 je predsa len o niečo málo "hustejší" a obsahuje viac "mäsa", rozdiel je však takmer nepostrehnuteľný.
Svoje cestovateľské "combo" som ešte zmenšil tým, že som si naň nasadil maličké, ale vysokokvalitné objektívy Leica. Majú vynikajúcu kresbu, nádherné farby a bokeh, ale ich najväčšia výhoda spočíva v tom, že sú omnoho menšie, než iné objektívy a preto nezaberú takmer žiadne miesto a na fotoaparáte sú veľmi nenápadné. Na pripojenie objektívov Leica M, k telu Nikon Z používam kvalitný adaptér Novoflex NIK Z/LEM.
Pôvodne som chcel testovať najmä môj obľúbený širokouhly objektív Leica M Tri Elmar 16 / 18 / 21, ale nakoniec sa potvrdilo, že 50mmSummicron je na cestovanie univerzálnejší a tak, ako som ho na letisku založil, ostal na fotoaparáte až do konca dovolenky.
Telo Z7 je síce o niečo málo väčšie, než napríklad Sony A7, avšak ergonómia je neporovnateľne lepšia. Masívnejší grip, lepšie rozloženie ovládacích prvkov a kvalitnejší hľadáčik, ktorý umožňuje zväčšenie až 200%.
Jediná vec, ktorá ma nemilo prekvapila je, že pri zväčšení záberu sa nemôžete vrátiť do režimu snímania predstlačeím spúšte, ale musíte rovno exponovať, s obrazom zväčšeným v detaile, alebo sa vrátiť do celkovej kompozície pomocou tlačidla lupa. Dúfam, že túto obštrukciu Nikon odstráni už pri ďalšej aktualizácii firmvéru, ktorá by mala byť už čoskoro.
Inak má Z7 samé výhody - napríklad vrchný stavový displej, je pre krajinkárov veľkou pomocou.
Najviac ma však zaujímala kvalita obrazu a ostrosť. Hneď po prvých záberoch som pochopil, že Nikon Z7 si s Leica objektívmi rozumie omnoho lepšie, než Sony A7RII, (ktorý som mal predtým, a na ktorom mi navyše v Kolari Vision v USA, upravili Thin filter). Obraz je ostrejší najmä v rohoch a rozdiel sa najviac prejaví pri širších objektívoch s ohniskovou vzdialenosťou pod 35mm. Predpokladám, že je to kvôli absencii low pass filtra.
Ďalší rozdiel, ktorý som si hneď všimol je, že pri automatickom farebnom vyvážení, produkuje Nikon Z7 s objektívom Summicron50mm farby, ktoré sú veľmi podobné farebnému podaniu fotoaparátov Leica, takže v postprodukcii sú potrebné len minimálne farebné úpravy.
Na zábere vyššie, kde som odfotil manželku, sa mi veľmi páči farebné podanie. Na ďalšom zábere, ktorý som fotil na clone f2, zas Summicron fenomenálne odpichol loď od popredia. Jediná vec ktorá mi trochu vadila, bolo to, že Nikon robí tradične chladnú farbu oblohy, ktorú bolo treba neskôr v počítači upraviť.
Pri nastavovaní fotoaparátu som objavil nový mód merania expozície - meranie orientované na najvyššie jasy. Toto nastavenie som potom, po celý čas aj používal. V ostrom protisvetle mi Nikon viackrát zaclonil obraz až na takú úroveň, že fotka vyzerala ako čiernobiela. Záber nižšie je v pôvodných farbách, tak, ako bol odfotený.
Ďalšie zábery som previedol na čiernobiele.
Môj Summicron má viac než 20 rokov, preto nemá ešte najnovšie antireflexné vrstvy, avšak závoje (flare), ktoré vytvára v protisvetle, môžu byť niekedy veľmi zaujímavé.
Manuálne zaostrovanie je pomerne komfortné. Pri fotení ľudí je najrýchlejší spôsob ostrenia, s použitím Peakingu, ktorý v hľadáčiku zvýrazní hrany, avšak viackrát som sa presvedčil, že nemusí byť veľmi presný. V prípade, že máte na záber len trochu viac času, určite doporučujem zväčšnie záberu v hľadáčiku, ktoré je možné nastaviť v menu na 100, alebo až 200%.
Na obrázku nižšie - stredomorská kvetena na ostrove Comino.
Počas plavby loďou nám z akéhosi ostrova kývali ľudia. Teda dúfam, že kývali a nevolali o pomoc.
Na ďalšom zábere je zaujímavý farebný útvar, ktorý vyzerá ako zoxidovaná fľaša, bol to však zabudnutý hrdzavý kolík na brehu mora, (zrejme na priväzovanie lodí).
Dôchodcovia v zálive Sv.Pavla popíjajú drinky a pozerajú na nejakú zvláštnu hru, ktorú som celkom nepochopil.
Prístavné mólo a nádherné farby mora, ktoré odráža žltú farbu protiľahlých budov.
Tradične vyzdobená maltská rybárska loď.
Ďalší záber na ktorom je zjavná farebná DNA Leica.
Tento záber som zaostroval cez Peaking, nakoľko som potreboval reagovať rýchlo. Postavy by mohli byť o niečo ostrejšie, avšak potreboval som zachytiť moment. Farby sú fenomenálne, pastelové a pritom kontrastné.
Na záver predsa len jedna fotka nasnímaná so širokouhlym Leica Tri Elmar 16 / 18 / 21. Záber som však už robil doma, na Dreveníku, v lokalite Unesco, ktorá sa volá Peklo.
Záver
Nikon Z7 dosahuje s objektívmi Leica M veľmi podobné výsledky, ako fotoaparáty Leica. Výhodou sú lepšie možnosti zväčšenia záberu a tým aj presnejšie, rýchlejšie a komfortnejšie zaostrenie. Nevýhodou je to, že fotoaparát objektívy nedetekuje a neoptimalizuje ich výkon. Ak by tomu tak bolo, výsledky by boli ešte lepšie.
V každom prípade si však Nikon Z7 rozumie s objektívmi Leica omnoho lepšie, než fotoaparáty Sony A7.. Hlavne širokouhly Tri Elmar je v rohoch neporovnateľne ostrejší. Príjemnym prekvapením sú aj pekné farby á la Leica.
Na pripojenie objektívov som vyskúšal redukcie od viacerých výrobcov, doporučujem však použiť nemeckú redukciu Novoflex, ktorá je veľmi presná a spája fotoaparát s objektívom bez toho, že by vytvárala pri fotení čo i len najmenšie chvenie.
