Neveril som tomu, až po kým som ich neuvidel na vlastné oči. Veľa krát sa zamýšľam, prečo toto miesto nepatrí medzi Divy Sveta. Myslím si, že by si tam určite zaslúžilo byť, aj keď takýchto jedinečných miest je na svete viac.
V jeden víkend som sa teda vybral do neďalekého Bagan-u. Cesta z Mandalay do Bagan-u trvala okolo 5 hodín. Síce vzdialenosť medzi týmito mestami je len okolo 200 km. Tešil som sa, že zažijem niečo nové a že konečne zažijem dlho ospevovanú atmosféru Bagan-u. Cesta mini autobusom bola veľmi zaujímavá. Pustil som si hudbu z mp3 prehrávača a zahľadel som sa do knižky, tak ako to väčšinou robím, keď cestujem sám. Po 15 minútach som musel obe činnosti odložiť, lebo šofér manévroval s autobusom ako pilot športového auta. Za každým, keď sa pred nami objavil dopravný prostriedok, trúbil až do vtedy do kým sme ten dopravný prostriedok neobehli. Naša bilancia bola 5 hodín cesty = 1 auto + 1 motocykel nás obehli a to sme cestovali mini autobusom. Poviem vám, že nevedel som či mám plakať od strachu alebo sa smiať z toho či to šofér myslí vážne.
Nakoniec som vo večerných hodinách na prekvapenie bezpečne dorazil do Bagan-u. Ubytovaný som bol v hosteli v Novom Bagane. Stihol som si dopriať ešte večeru a rovno som išiel spať.
Ráno som si dal raňajky v hosteli, ktoré ma nezasýtili podľa mojich predstáv, tak som išiel na druhé raňajky do miestnej „čajovne“, kde som neodolal mjanmarskej tradičnej raňajkovej polievke – Mohinge. Na tejto polievke som sa stal závislý, od kedy som dorazil do Mjanmarska. Ako som jedol, tak som sa dal do reči s miestnym pánom, ktorý pochádza z Yangonu. Bol to sprievodca, ktorý sprevádzal dvoch Nemcov. Z neplánovaných raňajok som nečakane spoznal veľmi zaujímavého človeka, s ktorým som v kontakte do teraz. Nie je to krásne?
Po raňajkách som si išiel požičať elektrický motocykel, ktorý je v Bagane veľmi populárny. Hádam každý turista si ho minimálne na pol dňa vypožičal. Čo sa mne veľmi páčilo na týchto elektrických motocykloch bolo to, že boli veľmi tiché a nenarúšali neopísateľnú atmosféru Baganu. Navyše sú ekologické a vypožičanie jedného motocykla na deň stálo len okolo 5 dolárov.
Veľa ľudí mi dá za pravdu, že keď sedíte na motocykli/bicykli, tak sa cítite sa ako vták na oblohe. Pocit slobody, že môžete ísť kdekoľvek je neopísateľný a myslím si že aj návykový. Takto som sa cítil po celý čas, čo som spoznával krásy tohto mestečka. Z Nového Baganu som sa postupne presunul do Starého Baganu a Nyaung-U.
Z čoho som sa nevedel spamätať počas celého víkendu a ešte aj niekoľko dní potom ako som sa vrátil späť do Mandalay, bola tá špecifická a jedinečná energia a atmosféra tohto miesta. Napriek tomu, že je ťažké nájsť jedno slovo, ktoré by najlepšie prislúchalo tomuto miestu som si vybral slovo „magické“ miesto.
Ak ste milovníkom západov a východov slnka, tak toto miesto by ste si bezpodmienečne obľúbili. V ten istý deň ma miestny chlapec menom ZinMoe zobral do odľahlej pagody na západ slnka. Bolo nás tam len okolo 6 ľudí, čo je na toto turistami vyhľadávané miesto vynikajúce číslo. Tento chalan sa živí predávaním malieb, tak ako veľa ďalších ľudí v Bagane. So ZinMoe sme mali zaujímavú debatu o miestnych ľuďoch a o živote v Mjanmarsku. Neverili by ste, akí sú ľudia vzdelaní a sčítaní aj v týchto miestach.
Napriek tomu, že sa mnohým ľuďom môžu zdať všetky tie pagody podobné. Ja som si na každej z nich obľúbil niečo iné. Snažil som sa hľadať rozdiely a špecifiká každej pagody, ktorú som navštívil. Bol to krásny pocit, prechádzať jednotlivými pagodami v tempe vám vyhovujúcom. Keď som vyhladol, našiel som si miestnu reštauráciu a doprial som si mjanmarské špeciality.
Po celodennom „lietaní“ tisícami pagodami som mal už toho celkom dosť, tak som sa vybral späť vrátiť elektrický motocykel a na izbu. Plánoval som, že večer strávim pri knižke a pri nejakom chutnom mjanmarskom jedle, ako to je mojim zvykom počas voľných dní. Človek mieni, život mení. Chcene, či nechcene som natrafil v hosteli na jedného zaujímavého človeka z Turecka. Mal už vyše 50 rokov, bol na penzii a svoje voľné chvíle venoval cestovaniu. Namiesto knižky som teda na večeru zobral môjho nového známeho, s ktorým sme sa tak zarozprávali o zmysle života, že do postele som išiel po polnoci, čo je u mňa zriedkavé.
Na raňajkách sme sa opäť s Nevzatom dali do reči a strávili skoro celé doobedie vymieňaním vedomostí a skúseností. Neskôr som si opäť požičal elektrický motocykel a začal som si vychutnávať tu magickú energiu Baganu. Tento deň som už nemal žiadny plán, čo by som chcel vidieť. Môj cieľ boli prašné cestičky Baganu. Túlal som sa okolo tisícich pagod a pri jednej z nich som dokonca zotrval vyše 2 hodín s knižkou v ruke.
Napriek tomu, že v Bagane je obrovské množstvo turistov, toto miesto nie je preľudnené. V okolí najväčších pagod sa zdržuje veľa turistov, ale okolo menších pagod nie je skoro nikto. Ak ste podobný typ človeka ako ja a vyhľadávate tiché miesta, tak v Bagane by ste s tým nemali mať problém.
Viem, že sa tu môžem snažiť koľko chcem, aby som vám priblížil toto nádherné miesto. Ak vás tento článok aspoň trošku zaujal, tak by ste mali zájsť do Baganu a presvedčiť sa na vlastnej koži o týchto „divoch“ sveta. Prajem vám teda veľa šťastia, zdravia a aby sa aj vám podarilo spoznávať ľudí zaujímavých pre vás.
Pekný deň....
