Po 3 ročnej skúsenosti vo Veľkej Británii, som sa rozhodol, že ďalšiu etapu svojho života strávim v Ázií. Keďže som ten typ človeka, ktorý si väčšinou vyberie ísť tou komplikovanejšou cestičkou života, tak ani teraz tomu nebolo inak. Krajinu, ktorú som si vybral za môj dočasný domov sa stalo Mjanmarsko (Barma). Prečo táto krajina? O tom vám poviem viac neskôr (v ďalších príspevkoch)...
Pred tým, ako som vycestoval do Mjanmarska som sa vybral s mojou priateľkou na krátky poznávací výlet do Nórska. Moja cesta do Ázie teda smerovala z Osla do Bangkoku. Bol to môj prvý „dlhý“ let a takisto moja prvá návšteva Ázie.
Po cely čas od môjho rozhodnutia vycestovať do Ázie som si neuvedomoval vážnosť a veľkosť celej situácie až do odchodu, keď som sa musel rozlúčiť s mojou najbližšou osobou v živote. Poviem Vám, že do poslednej chvíle som nevedel či nastúpim do lietadla, ktoré smerovalo do Bangkoku. Keď si spomeniem na ten moment lúčenia, ešte teraz ma bolí pri srdci. Nakoniec, sme to s priateľkou nejako zvládli. Týmto je chcem veľmi poďakovať za podporu, ktorú mi prejavuje každý deň. Ona letela späť do Veľkej Británie a ja som sa vydal na cestu do „výzvy“.
Po príchode na palubu boli vo mne všelijaké pocity, väčšina z nich mala smutný charakter. Ako som sa pomaly blížil k môjmu sedadlu, tak som si všímal zaujímavosti nového lietadla, ktoré bolo len druhý krát v prevádzke počas môjho letu. Snažil som sa hľadať veci okolo mňa, ktoré by ma prinútili myslieť pozitívnejšie. Tak ako som sa snažil vysielať pozitívnu energiu okolo seba, aby som ľudí naokolo „nenakazil“ tou mojou smutnou až melancholickou náladou, tak sa mi pozitívna energia vracala na späť. Natrafil som na jedného milého a zábavného chlapíka menom Steven z Nórska, ktorý sa vybral do Thajska na dovolenku. Ako som si sadol, tak sa nám už ústa nezatvorili, teda hlavne jeho.
Každý, kto ma pozná vie, že nie som milovník lietania. Steven to hneď vytušil z môjho výrazu na tvári a neobvyklého správania. Snažil sa ma trochu upokojiť a rozosmiať. Na jedenásť hodinový let som sa vyzbrojil dvoma knihami a nejakou to hudbou. Poviem Vám pravdu, vôbec som to nepotreboval. Steven mi dokonca zmenil môj negatívny pohľad na lietanie. Bol to jeden z mála letov, ktorý som si naozaj užil. Ďakujem Steven!
Ako sme sa približovali k Bangkoku, tak sme preleteli nad mojím budúcim dočasným domovom – Mjanmarskom. Cítil som neskutočnú energiu ako sme prelietali nad tou krajinou. Hneď ako sme pristáli, boli dvaja ľudia na palube zatknutí. Dôvod zatknutia som sa doposiaľ nedozvedel. Tak som si ale nepredstavoval moju prvú skúsenosť s Ázijskou pôdou. „Nevadí“, povedal som si, že o to viac budem opatrnejší v mojej „výzve“.
Hneď ako som vystúpil z lietadla, tak som dostal nepríjemnú facku od vlhkosti a „zápachu“ Bangkoku. Tí, ktorí ste tam už boli, tak to poznáte. Vedel som do čoho idem, ale takto som si to nepredstavoval. Bolo skoro ráno, keď som pristál, takže teplota ovzdušia bola veľmi príjemná.
Týmto článkom som chcel poukázať, že keď sa v živote stretávame s rôznymi negatívnymi, nepríjemnými alebo zložitými situáciami, vždy je niekto alebo niečo okolo nás, kto nám vie vyčariť úsmev na našej tvári. Keby sme boli aj sami na opustenom ostrove, vždy je tam aspoň to slnko, ktoré sa usmieva na nás. Ďakujem za všetky „slniečka“ na tomto svete.
Pokračovanie mojej „výzvy“ už čoskoro...
