Kde teda začať? Milujem cestovanie, avšak pomaly prichádzam na to, že cestovanie je veľa krát viac na škodu, ako na prospech ľudstva. Ako to myslím? Všetky tie dopravné prostriedky (lietadlá, automobily, motocykle, lode...), ktoré využívame pri cestovaní znečisťujú našu krásnu planétu Zem. Cestovanie nám veľa ukáže, avšak žiť na nejakom mieste je úplne o inom. Tí, ktorí si skúsili žiť v „cudzine“ tak mi dajú za pravdu. Ak chceme niečo naozaj spoznať, zistiť, naučiť sa a prežiť, tak to chce viac ako len pár týždňov či mesiacov.
Pred tým, ako som sa zamýšľal nad odchodom do Ázie, som plánoval „len“ cestovať po Ázii. Avšak, zo spomenutých dôvodov som sa rozhodol inak. Ja som človek, ktorý miluje spájať dve veci do jednej alebo ako sa hovorí „zabiť dve muchy jednou ranou“. Rozhodol som sa teda, že si v Ázii nájdem prácu a bývanie. Pred tým ako som dostal prácu v Mjanmarsku, som ani netušil aké „bohatstvo a „krásy“ táto krajina v sebe ukrýva. Po určitom čase v tejto krajine, môžem povedať, že to najvzácnejšie čo táto krajina vlastní sú ľudia. Ja som nikdy nestretol milších, priateľskejších, dobroprajnejších, pozitívnejších a nápomocnejších ľudí ako tu v Mjanmarsku.
Krajina bojuje s mnohými prekážkami. Predstavte si, že v tejto krajine neprší počas 6 mesiacov. V krajine vládne chudoba, veľké rozdiely medzi majetkom ľudí. Dopravná komunikácia je vo veľmi zlom stave na niektorých miestach. Takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej... Čo ma táto krajina naučila za tento rok je, že život je krásny bez ohľadu na to kde sme a čo robíme. Každý z nás začína život na inej štartovej čiare a má pred sebou iný typ a dĺžku cesty. Porovnávanie či závisť medzi ľuďmi v tejto krajine skoro neexistuje. Veď na čo? „Každý z nás má svoj vlastný chodníček života.“
Momentálne mi príde absurdné, že ľudia v rozvinutých krajinách (vrátane mňa) majú problémy s „jednoduchými“ vecami. Máme všetky „pomôcky sveta“, ktoré by nám mali uľahčiť život. Napriek tomu, sme stále nespokojní a tvárime sa ako prezident Trump. Či už je to cestovanie po „perfektných“ dopravných komunikáciách, staranie sa o domácnosť, fungovanie v práci... My máme problém postarať sa sami o seba. Nehovorím už o tom, ak niekto sa musí starať o niekoho. Pripomínam, že máme všetky „vymoženosti“ súčasného sveta. Čo ešte chceme? Ako si ešte chceme uľahčiť život? Prečo si chceme život len uľahčiť? Mladí ľudia v Indii majú tradíciu živiť a starať sa o svojich rodičov a starých rodičov ako náhle doštudujú a začnú pracovať. Vieme si to predstaviť?
Rád by som zhrnul moje myšlienky do jedného celku. Keď som pred štyrmi rokmi odchádzal zo Slovenska, tak som nebol spokojný so sebou a takisto s rodnou krajinou. Po 4 rokoch "mimo domova" som sa naučil byť skromnejší a vnímať vecí inak. Zložité, náročné, menej pozitívne veci z nás robia silnejších, múdrejších a skúsenejších ľudí. Toto je moja teória v stručnosti, ktorá mi pomáha v chvíľach, keď mi dochádzajú sily a energia. Takisto som zmenil názor na moju rodnú krajinu. Myslím si, že každý Slovák môže byť šťastný, že pochádza síce z malého, ale krásneho kúsku Zeme. Ja som pyšný, že pochádzam práve zo Slovenska a že mám možnosť objavovať „krásy“ života.
Majte sa krásne!
