V prvom rade chcem uviesť, že veci, ktoré uvádzam sú založené na mojej skúsenosti, ktoré som na vlastnej koži zažil, zatiaľ čo si zvykám na moje nové domáce prostredie – Mjanmarsko.
Krajina tisícich chrámov (pagod), to je jeden z názvov tejto krajiny, vďaka čomu si ľudia pamätajú tento kus Zeme. Už pri prílete do tejto krajiny nie je možné si nevšimnúť nespočetné pýchy Mjanmarska, pagody! Sú tu na každom kroku, doslova. Krajina disponuje veľkým množstvom „bohatstva“ v podobe chrámov či nerastných surovín, ale naopak väčšina ľudí v krajine žije veľmi skromný až biedny život.
Na prvý pohľad je táto krajina veľmi krásna, no napriek tomu je tu kopec odpadkov na okolo a prachu, ktorý sa vám dostane všade. Pre ľudí, ktorí sú perfekcionisti v udržiavaní čistoty neodporúčam chodiť do tejto krajiny.
Čo som si ja hneď všimol boli cesty a chýbajúce chodníky pre ľudí, ktorí radi využívajú svoje nohy ako dopravný prostriedok. Ja ako človek, ktorý sa rád pohybuje a miluje beh, tak mi to tu nesmierne chýba. Napriek tomu, keď človek chce, tak sa dá chodiť/behať aj po cestách bez chodníkov. Niekedy to chce pevné nervy, odvahu a občas aj zmysel pre humor. Dopravné prostriedky tu jazdia na pravej strane cesty. Ak budete volant hľadať na ľavej strane, tak ho tu na ľavej strane nenájdete.
Ľudia, ako som už spomenul, žijú veľmi skromne v chatrčiach pri cestách, ktoré si postavili svojpomocne z prírodného materiálu. Pre nás Európanov sa nám na prvý pohľad môžu zdať málo zaujímaví/veľmi jednoduchí. Poučenie pre mňa Erik: „Nesúď ľudí podľa zovňajška!“ Ako náhle som sa zoznámil s miestnymi ľuďmi, s ktorými som v dennodennom kontakte vďaka mojej práci, tak sa neviem prestať usmievať na týchto ľudí. Nie preto, že by mi preskočilo, ale preto, že z nich vyžaruje určité „dobro“, ktoré sa len ťažko dá opísať slovami. Spôsob akým vystupujú, správajú sa a komunikujú s domácimi č zahraničnými ľuďmi ma núti na sebe pracovať o mnoho tvrdšie ako som pracoval do teraz. Keby som mal vypísať všetky pozitívne vlastnosti, ktoré z týchto ľudí doslova sršia, tak by mi nestačil ani A4kový papier. Spomeniem len niektoré z nich, aby ste mali predstavu čo pod tým „dobrom“ myslím: priateľskosť, úprimnosť, skromnosť, súcitenie, dobrosrdečnosť, veľkorysosť, pomoc druhým, súdržnosť, vlastenectvo, zmysel pre humor...
Výnimočnosť tejto krajina pridáva aj časové pásmo, ktoré je v porovnaní so Slovenskou republikou 4,5 hodiny v letnom období a 5,5 hodiny v zimnom období. Pol hodinka pri počítaní časových rozdielov mi už neraz narobila problémy.
Napriek veľkému počtu ľudí (vyše 55 miliónov) v tejto krajine a mnoho početným rodinám, si ľudia vážia vzťahy a snažia sa pomáhať jeden druhému. Slová skutky neprebijú! Ak chcete vedieť akí Mjanmarčania naozaj sú, tak by ste mali navštíviť túto krajinu a zistiť to na vlastnej koži. Myslím si, že by ste boli prekvapení koľko „dobra“ sa nájde aj v tejto prachom zapadnutej krajine...
V živote sa stretávame s rôznymi protikladmi. Extrémne protiklady sú tie, s ktorými sa bohužiaľ stretávam čím ďalej tým častejšie. Najradšej by som videl celý svet v rovnováhe. Ja verím, že jedného dňa sa k tomu môžeme priblížiť. Nechcem týmto len vypúšťať „prázdne“ slová, tak nestrácajme čas a poďme zmeniť „svet“, chcel som povedať seba samého. Dúfam, že pri písaní ďalšieho príspevku budem aspoň o trošku bližšie k tomu „dobru“, ktoré sa tu okolo mňa šíri...
Ďakujem za pozornosť!
