V Bangkoku sa nachádzajú dve medzinárodné letiská: Suvarnabhumi Airport a Don Mueang International Airport. Ak potrebujete prejsť z jedného letiska na druhé, môžete využiť autobus, ktorý je zadarmo (free shuttle bus) a chodí v čase medzi 05,00 a 24,00 hodinou.
Ja som pristál na prvé menované letisko, z ktorého som sa potreboval dostať na miesto: Phaya Thai, kde som mal rezervovaný hostel: Vimarn Hostel (850 Bahts/2 noci). Rezervoval som si izbu, kde bolo 6 postelí. Boli obsadené iba z polovice. V cene hostela boli kontinentálne raňajky, káva, čaj, pitná voda po celý deň zadarmo. Wifi fungovalo veľmi dobre.
Po kratšom naštudovaní som zistil, že do tejto časti Bangkoku ide priamy vlak (Airport Rail Link – City line). Výborne, namiesto využitia taxíka, ktorý stojí okolo 250 Bahts (závisí od hustoty premávky) som zaplatil niečo okolo 45 Bahts a odviezol som sa v miestnom vlaku. V Bangkoku sú vlaky (BTS SkyTrain) veľmi populárne a využívané, lebo sú klimatizované, lacné a chodia v pravidelnom režime.Po 20-minútovej ceste vo vlaku som sa dostal do konečnej destinácie tejto linky (Airport Rail Link – City line) – Phaya Thai. Vystúpil som a začal som sa prehliadať okolo seba, netrvalo mi dlho a s troškou šťastia sa mi podarilo nájsť môj hostel. Prišiel som veľmi skoro, takže som len zhodil batožinu, ktorej som mal dosť, porozprával som sa s recepčným, ktorý bol veľmi milí a nápomocný. Vyprával super angličtinou a vedel mi odpovedať na všetky otázky, ktoré som mu položil. Verte mi, že ich nebolo málo, keďže som mal 48 hodín v Bangkoku a chcel som vidieť tie najzaujímavejšie veci a ako pravý Slovák som nechcel utratiť veľa peňazí.
Keďže milujem pohyb, vybral som sa pešo smerom k historickým pamiatkam. Neskôr som to oľutoval, keďže prechádzka ulicami zaplnenými motorkami, autami, tuk-tukmi nie je veľmi príjemná. Navyše, prejsť cez cestu sa mi prvý deň zdalo nemožné. Neskôr som natrafil na turistov, ktorí mi ukázali spôsob ako prejsť cez cestu. Bolo to jednoduché, s troškou odvahy, privretými očami bolo treba len prejsť cez cestu a dúfať, že oproti idúce dopravné prostriedky vám zastavia. Na tejto prechádzke som prešiel miestami ako: Wat Sitaram, Wat Saket (Golden Mount), Demoracy Monument, Lucky Buddha... Po ceste na späť som využil hádam najznámejší dopravný prostriedok Bangkoku, tuk-tuk (50 bahts). Bol to zážitok!
Poobede som sa vrátil na hostel, kde som sa ubytoval, trošku som si oddýchol a neskôr som sa vydal na kratšiu prechádzku do ulíc. Neďaleko, od hostela, kde som sa ubytoval bola druhá najvyššia budova v Bangkoku – Baiyoke Tower II (304 m).
Prvý deň som bol veľmi sklamaný z Bangkoku. Prečo? Ulice boli veľmi špinavé a zapáchajúce. Dokonca som nebol ani hladný, jedol som iba raz a to k večeru. Prinútil som sa jesť, lebo už mi došli všetky sily, ktoré som načerpal v Nórsku. Skrz časový posun a celkovej únavy som sa vybral do postele v skorších hodinách, aby som bol čerstvý na ďalší deň a mohol vidieť krásy Bangkoku.
Po raňajkách v hosteli, ktoré boli veľmi jednoduché, ale chutné som si kúpil celodenný vlakový lístok (140 bahts). Po prvom hektickom dni sa mi žiadalo nájsť miesto, ktoré bolo tiché a kde by som mohol načerpať sily na celý deň. Zobral som vlak smer Bearing prestúpil som na stanici Siam, kde som pokračoval druhým vlakom smer Bang Wa a vystúpil som na stanici Sala Daeng. Neďaleko tejto stanice je obrovský park (Lumphini park), kde som našiel to, čo som potreboval. Ticho a pokoj. Ďakujem za toto miesto! Po ceste do tohto parku som si kúpil kávičku z ulice (20 baths) a vychutnal som si ju na lavičke, kde som obdivoval úžas umenia taj či (tai chi) a pokoj vody v okolitých jazierkach. Z parku bolo vidieť aj najvyššiu budovu v Bangkoku – MahaNakhon (314 m).
Po načerpaní potrebnej energie som sa tým istým vlakom (smer – Bang Wa) vybral k najpopulárnejším atrakciám Bangkoku a vystúpil som na stanici Saphan Taksin. Neďaleko tejto stanice bolo prístavisko s loďami (Central Pier). Kúpil som si lístok (okolo 30 bahts) na prístavisko Rajinee alebo Tha Tien. Plavili sme sa na rieke Chao phraya river, kde sme mali krásny výhľad na Temple of Dawn (Wat Arun). Po vystúpení som smeroval k dvom najpopulárnejším atrakciám – Wat Po (100 bahts), túto historickú pýchu Bangkoku som videl aj z vnútra a Grand Palace (Wat Phra Kaeo), ktorý som videl iba z vonku, keďže tam bolo veľmi veľa turistov a vstupné sa mi zdalo príliš vysoké (500 bahts). Po prečítaní pár recenzií som sa rozhodol, že do vnútra nepôjdem.
Po ceste naspäť som si zobral tú istú loď, ale pre zmenu som platil len okolo 15 bahts. Poobede som si zobral vlak na stanicu Siam. V tejto lokalite sa nachádzajú veľké obchodné centrá (Siam Paragon a Central World) a chrám (Wat Pathumwanaram Ratchaworawihan), kvôli ktorému som sa zastavil na tomto mieste.
Podvečer som sa vybral na stanicu Ratchathewi, pri ktorej sa nachádza riečny kanál (Hua Chang Bridge) s loďkami. Na jednu z nich som nastúpil (10 bahts) a vystúpil som na maličkom prístavisku (Phanfa Bridge). Smeroval som na najpopulárnejšiu ulicu Khao san road. Táto ulica je populárna hlavne vo večerných hodinách (od 18,00 hodiny), kde sa môžete do sýtosti najesť, napiť, nakúpiť thajské produkty či dostať thajskú masáž... Sám som vyskúšal tradičný thajský Pad Thai. Chutil výborne!
Po tomto zážitku som sa vybral, späť do Hostela Vimarn. Po peknom strávenom dni v uliciach Bangkoku, som zmenil názor na toto mesto a povedal som si, že sa sem ešte vrátim, minimálne medzi letovými prestojmi. Zavítam na miesta, ktoré som nestihol vidieť: čínska štvrť (China town), trhy na riekach (float markets), ulicu Soi Cowboy, ktorá je známa z viacerých filmov (The Hangover part 2).
Ďalšie ráno som sa zobudil a zobral som si taxík (200 bahts) smer letisko Don Mueang International Airport. Uistite sa, že taxameter je zapnutý. Mal som dosť batožiny, tak som zvolil pohodlnejšiu formu prepravy. Priama cesta na toto letisko zo stanice Phaya Thai je možná miestnym autobusom číslo 29 (okolo 30 bahts) bez dverí a klimatizácie (cesta trvá medzi 1-2 hodinami), alebo môžete zobrať vlak (okolo 35 bahts) smer Mo Chit a z tejto stanice treba zobrať autobus A1 (okolo 50 bahts), ktorý smeruje na letisko Don Mueang International Airport.
Počas týchto 48 hodín som stretol mnoho zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta, ktorí mi pomohli sa lepšie vyznať v Bangkoku či v Ázií všeobecne. Dostal som množstvo užitočných rád, ktoré s istotou využijem na cestách a počas mojej „výzvy“ v Mjanmarsku.
Ďakujem Vám!
