Pred tým, ako som začal hľadať novú prácu, jednou z mojich podmienok bola lokalita v Ázii. Prečo tento kontinent? Myslím si, že táto moja túžba má korene v minulosti. Ja verím na reinkarnáciu. Nosím v sebe pocit, že v predchádzajúcich životoch som sa už niekedy objavil na ázijskom kontinente. Jednou z mnohých vecí, prečo ma to ťahá na východ je, že posledné tri roky som strávil vo Veľkej Británii. Život na ostrovoch má svoje plusy aj mínusy, tak ako každá krajina. Trošku sa mi žiadalo po opačnom štýle života – menej materialistický a viacej duchovný. Povedal by som, že „pomalší“ život. Európsky život sa mi zdá priveľmi „rýchly“. Navyše Ázijcov pokladám za veľmi pracovitých, šikovných a mierumilovných ľudí. Keď sa len pozriete na čísla koľko ich tu žije a ani z ďaleka nemajú toľko nepokojov medzi sebou ako ľudia v Európe. To je ale už ďalšia kapitola, tam som nechcel skĺznuť. Zvedavosť je tiež, jedným z dôvodov prečo sa sťahujem zo západu na východ. Nemôžem zabudnúť spomenúť túto vec o sebe. Som typ človeka, ktorý rád robí dve veci naraz. Ako sa hovorí: „zabiť dve muchy jednou ranou“. Okrem toho, že mi táto príležitosť ponúka pracovný rozvoj, chcem sa rozvíjať po osobnej stránke. Pracovať na duševných a mentálnych elementoch mojej osobnosti a neustále sa vzdelávať. Navyše, okrem toho, že sa Mjanmarsko stalo mojim domov, každých 70 dní budem musieť vycestovať z krajiny z dôvodu pracovných víz. Tým pádom môžem objavovať krásy okolitých krajín. Tak len toľko o mojom rozhodnutí.
V sobotné ráno som sa teda vybral na letisko v Bangkoku (Don Mueang International Airport). Pocity som mal všelijaké, ale ako som sa blížil bližšie k môjmu novému domovu, tak sa mi negatívne myšlienky vytrácali a pozitívne hromadili.
Na ázijských letiskách býva často silná klíma, tak vám odporúčam teplejšie oblečenie. Ja som sa poučil z vlastnej nedbalosti a trošku som vymrzol na letisku v Bangkoku. Atmosféra na ázijských letiskách je z môjho pohľadu úplne odlišná ako v európskych. Či už je to tým zaujímavým pachom, servisom, ľuďmi alebo odlišnými destináciami, je veľmi pekné sa na nejakom takomto letisku objaviť.
Let z Bangkoku do Mandalay-u trval niečo pod dve hodiny. Let to bol veľmi príjemný s nádherným výhľadom na túto krajinu. Bolo nádherné počasie, tak o to krajšie to vyzeralo z hora. Po pristátí som musel rovno zamieriť na vízové oddelenie, kde mi boli pridelené pracovné víza na 70 dní. V tejto miestnosti som prvý krát uvidel mojich kolegov, bolo ich tam okolo desať. Všetci boli veľmi milí a pozitívni. Veľa z nich tu už žije druhý či tretí rok, tak mi porozprávali ako to tu chodí.
Z letiska nás zobral autobus smerom k nášmu ubytovaniu. Cesta autobusom trvala okolo hodinky. Počas tejto hodinky sa mi v hlave odohrávalo toľko vecí, že ešte teraz sa k nim spätne vraciam. Bolo krásne sledovať inú krajinu, inú kultúru, inú klímu (obdobie dažďov momentálne), inú flóru a faunu... Skrátka úplne iný „svet“.
Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú počas mojej „výzvy“. Pomáha mi to...
