Mojimi slovami by som slovo láska preložil do príbehu dvoch živých sŕdc. Keď sa takéto srdcia stretnú po prvý krát, začnú biť o čosi silnejšie ako zvyčajne. Tieto srdcia sa stretnú opäť z dôvodu, že chcú zažiť ten neopísateľný, magický a jedinečný pocit znovu. V tomto prípade sa začnú rozprávať a z dôvodu nekonečnej konverzácie si tieto dve srdcia nájdu miesto, kde sa ich tepny a žily pretínajú pravidelne...
Láska je len slovo. Slovo ako také nemá žiadnu hodnotu. Ťažko vysvetliť slovo láska niekomu, kto ju nikdy nezažil. Je to niečo podobné, ako keď sa vás niekto opýta, kto nikdy nevidel oceán: „Aký veľký je oceán?“ Slovami to neopíšete, aj keby ste robili čokoľvek...
Podľa môjho názoru láska je o dvoch živých stvoreniach. Darmo, že jeden sa snaží, láska by mala vyžarovať z oboch strán.
Nedávno mi bolo povedané: „Neber vzťahy ako samozrejmosť...“ Dlho som sa nad touto formulkou zamýšľal... Neuvedomoval som si, že niektoré vzťahy sú na celý život. Teraz som si položil otázku. Ktorej činnosti som sa venoval/venujem po celý život? Dovolím si tvrdiť, že žiadnej alebo ak sú nejaké, je ich veľmi málo. Z tohto dôvodu mi teda vychádza, že by som mal na vzťahoch pracovať neustále a väčšou intenzitou, aspoň tak ako pracujem na veciach, ktoré mi v živote robia radosť.
Nie nadarmo, je v jednej z najrozšírenejších kníh na svete spomenuté: „Dva je viac ako jeden, pretože dvaja spravia viacej ako jeden.“ Predstavte si situáciu vo dvojici, keď jeden z vás padne, tak ten druhý vám môže pomôcť vstať späť na nohy. Avšak ak ste sám/sama a spadnete, tak vám nemá kto pomôcť.
Nedávno mi jeden z mojich najstarších kolegov hovorí: „Erik, v živote je veľa veci dôležitých, avšak jedna vec ma v živote mimoriadne postavenie!“ Ja mu kladiem otázku: „Čo tým myslíš?“ On odpovedá: „láska.“ Viac mi nemusel hovoriť...
Dosť bolo slov! Šup, šup do láskyplnej „práce“!
