Niekedy sa človek nemôže ubrániť zvláštnemu pocitu, keď na YouTube narazí na videá, ktoré akoby si dali za cieľ prezentovať našu krajinu, jej ľudí, kultúru či politiku v tom najhoršom svetle. Často ide o obsah, ktorý vykresľuje Slovensko ako zaostalé, plné nekompetentných ľudí, alebo jednoducho "krajinu idiotov".
Prečo to robia? Je to len nešťastné volanie o pozornosť, alebo je za tým niečo hlbšie, niečo, čo presahuje rámec bežnej frustrácie?
Emócie, pozornosť a hľadanie ventilu
Jednou z najčastejších motivácií býva jednoduchá, no silná potreba: potreba pozornosti. V preplnenom digitálnom priestore, kde o diváka bojuje každý, sú negatívne a šokujúce titulky (tzv. clickbait) a kontroverzný obsah najrýchlejšou cestou k sledovanosti a interakciám. Negativita a pobúrenie, či už zo strany kritikov alebo obhajcov, generujú kliky, ktoré sa premieňajú na príjmy z reklamy.
Môže však ísť aj o čisto psychologický fenomén. Možno sú títo tvorcovia nešťastní, frustrovaní vlastnou situáciou. Tvorba takýchto videí sa pre nich stáva ventilom, spôsobom, ako sa vyrovnať s vlastnou beznádejou alebo hnevom. V tomto prípade ide skôr o výkrik o pomoc alebo o nevedomú projekciu vlastných pocitov na celú spoločnosť.
Je za tým biznis model a zneužitie AI?
Druhá, temnejšia možnosť je spojená s čistým pragmatizmom a financiami. V dobe, keď sa algoritmy umelej inteligencie (AI) dajú ľahko použiť na generovanie obsahu – či už ide o texty, hlasovú syntézu, alebo dokonca jednoduché videá, sa tvorba masového, polarizujúceho obsahu stáva mimoriadne efektívnym a lacným biznis modelom.
Pokiaľ je motiváciou zisk a šírenie paniky či dezilúzie, potom je AI ideálnym nástrojom. Umožňuje rýchlo produkovať "toxický" obsah bez nutnosti investovať vlastnú tvár, čas a energiu do hĺbkovej analýzy. Títo ľudia môžu byť platení – buď priamo za šírenie špecifickej naratívy, alebo nepriamo cez zisky z reklamy z generovaného masového clickbaitu. V takom prípade je pre nich etická otázka zneužívania AI a dehonestácia vlastnej krajiny irelevantná; ide len o prostriedok na dosiahnutie cieľa.
Rozdiel medzi kritikou a dehonestáciou
Je kľúčové rozlišovať. Konštruktívna kritika poukazuje na problémy s cieľom ich riešiť a zlepšiť stav veci. Je pre spoločnosť zdravá a potrebná.
Dehonestácia a videá, ktoré prezentujú krajinu ako beznádejnú, často neponúkajú riešenie a sú primárne zamerané na vyvolanie silných negatívnych emócií, zveličovanie, alebo dokonca šírenie neprávd. Ich výsledkom nie je zlepšenie, ale demoralizácia obyvateľstva a oslabovanie jeho dôvery v seba samého a svoje inštitúcie.
Čo s tým?
Či už ide o nešťastných jedincov volajúcich o pozornosť, alebo o chladnokrvných biznismenov zneužívajúcich AI, náš postoj by mal byť rovnaký: kritické myslenie.
Naučme sa konštruktívne kritizovať, ale nie ignorovať a šíriť dehonestujúci obsah, ktorý slúži len na zisk, alebo ako ventil osobnej frustrácie. A ak ide o zneužitie AI, spoločnosť by mala začať klásť dôraz na transparentnosť a zodpovednosť v digitálnom priestore, aby sme rozlíšili autentické ľudské názory od algoritmovo generovanej negativity.
Jedine tak môžeme túto toxickú slučku preťať a sústrediť sa na to, čo je v našej krajine skutočne dôležité: skutočné problémy a hľadanie ich riešení.
Lepšie neskoro ako nikdy tak ešte doplním link na jedno YT video ktoré sa venuje podobnej téme: Prečo niektorí používajú YouTube na diskreditáciu vlastnej krajiny.